Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Vojna ho prinútila zvyknúť si na mŕtvych

DVETISÍC KILOMETROV kráčali pešo zo Slovenska až do vzdialeného Kyjeva. Ortuť teplomera často klesla aj 20 stupňov pod nulu. Na tvárach mali krvavé rany z omrzlín... Z tých zážitkov sa spamätalo len veľmi málo vojakov. Ján Gonda st. z Tvrdošína nedávno o


DVETISÍC KILOMETROV kráčali pešo zo Slovenska až do vzdialeného Kyjeva. Ortuť teplomera často klesla aj 20 stupňov pod nulu. Na tvárach mali krvavé rany z omrzlín... Z tých zážitkov sa spamätalo len veľmi málo vojakov.
Ján Gonda st. z Tvrdošína nedávno oslávil 90 rokov. Hoci sa mu ťažko chodí, zdravie mu aj v tomto požehnanom veku slúži relatívne dobre. Keď však začne rozprávať svoj životný príbeh, je ťažké uveriť, že to jeden človek dokázal uniesť.

Pochovaní zaživa
Narodil sa v roku 1918. Pracoval na statku, pomáhal rodičom pri gazdovaní, keď mal chvíľku voľno, zabával sa. Ako 16-ročný začal pracovať na miestnej píle. Prišiel však október 1939, ktorý kruto zasiahol do histórie sveta. Neobišiel ani Jána. Či chcel, alebo nie, musel narukovať. V apríli 1940 nastúpil na poddôstojnícku školu v Poprade. Po šiestich mesiacoch sa z mladého Tvrdošínčana stal veliteľ družstva. V roku 1941 dostali rozkaz pochodovať pešo na východ do bojov proti Rusom.
„Tri dni sme útočili na ruské bunkre v povodí rieky Miusk. Snažili sme sa ich zničiť, naše granáty však na tvrdé železné steny bunkrov nestačili. Podarilo sa nám ich dobyť až pár dní po našom príchode, ale Rusi utiekli podzemnými chodbami,“ začal dnes 90-ročný starký spomínať na druhú svetovú vojnu. Po napadnutí ruských bunkrov postupovala slovenská armáda v ťažení s Nemcami smerom na Kyjev. „Mesto bolo obkľúčené tri mesiace, Rusi tam však mali toľko výzbroje, že Nemci nemali šancu premôcť ich. Noc čo noc bolo nad mestom vidieť ohnivé reťaze, ktoré vznikali pod paľbou - raz Rusov, druhý raz Nemcov. Nás nasadili do obrany. Schovávali sme sa vo vyše dvojmetrových zákopoch, ktoré pred naším príchodom vykopali ruskí civili. Po útoku Nemcov ich však opustili a tak sme ich využívali my. Joj, koľko vojakov sa v tých zákopoch zadusilo! Keď bili ťažké delá, neraz sa stalo, že sa stena zákopu zosunula a vojaka, ktorý tam práve bol, zemina pochovala zaživa. Nemal ho kto ratovať, v tej paľbe sa nedalo, “ spomína Ján ďalej. V očiach sa mu zaleskne slza.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyslobodili ho zranenia
Po dobytí Kyjeva previezli tých, čo zo slovenského družstva prežili, k Leningradu. Družstvu stále velil Jána Gonda „Rusi začali pomaly ustupovať, niektorí išli dobrovoľne do nemeckého zajatia. Všetci si mysleli, že Nemcom sa podarí pokoriť Rusko ešte do decembra. Nemci dobyli Leningrad, začalo ťaženie na Moskvu. Vtedy sme z veliteľstva dostali rozkaz, aby sme si prichystali okopy na prezimovanie. Do zamrznutej a kamenistej zeme sa ťažko kopalo. Sľúbili nám však, že pôjdeme na výmenu a že na Vianoce už budeme doma. S týmto vedomím sa nám robilo o čosi ľahšie,“ vracia sa viac ako o polstoročie naspäť vojnový veterán. Prešli Vianoce, prešiel i január, február, začalo leto. O výmene však už nepadlo ani slovo. Ján Gonda sa domov dostal až v novembri, aj to len kvôli zraneniam.
„Najskôr mi prestrelili ruku, dodnes tu mám jazvu,“ ukazuje jazvu na predlaktí. „Druhú jazvu mám na pravom boku. Od steny okopu sa odrazila črepina granátu a trafila ma. No keby bola mierila presne, odsekla by mi celý bok.“

Skryť Vypnúť reklamu

Prichádzali o rozum
Vojna zanechá na človeku stopy, ktorých sa mnohým nepodarí zbaviť po zvyšok života. Na fronte bolo veľmi veľa takých, ktorí to psychicky nezvládli a stratili nervy priamo na bojisku.
„Veľa mladých chlapov na fronte ošedivelo, zhlúpeli, keď nepočuli nič iné, len rev diel a hukot lietadiel. Dokonca ani náš veliteľ roty to psychicky nezvládol. Raz nás chcel postrieľať služobnou pištoľou. Mnohí stratili nervy. Ja som to zvládol len veľmi ťažko. Vši sme mali, na lícach som mal vymrznuté krvavé rany, sneh nás často tak zadul, že nás ani nebolo vidno. Taký mráz vtedy bol, že civili mrzli rovno na ceste.“
Keď bolo najhoršie a jeho družstvo sa ocitlo v paľbe, nebolo iné riešenie, len sa skryť za telá mŕtvych. Kto chcel prežiť, nemal iné východisko.

Skryť Vypnúť reklamu

Hasič telom aj dušou
Ešte pred narukovaním na vojnu sa Ján spolu s bratmi prihlásil k obecným dobrovoľným hasičom.
„Z každého domu musel ísť slúžiť k obecným hasičom aspoň jeden chlapec starší ako 16 rokov. Ak rodina syna neposlala, musela platiť. Kdeže by otec zobral peniaze na platenie takýchto zbytočností! Všetci sme k hasičom nastúpili,“ hovorí Ján.
Po návrate z vojny sa vrátil aj k hasičom a v službe pôsobil aktívne až do roku 1984. Od roku 1948 bol aj hasičským veliteľom. Členom hasičského zboru je ešte dodnes, aj keď neaktívnym.
„Jeden z najväčších požiarov som zažil v Dlhej nad Oravou. Vypukol krátko po vzniku hasičského útvaru v roku 1962. Vtedy tam vyhorelo vyše 60 domov. Pamätám si, že na tamojšej pošte bola počas požiaru poštárka aj s dvomi deťmi. Našťastie, všetkých sa nám podarilo zachrániť. Aj napriek tomu, že technika, ktorú sme mali, bola veľmi úbohá.“

Mnoho ľudí uhorelo
„Raz sme hasili dreveničku v Novoti, keď k nám zrazu prišla žena, ktorú sme aj s deťmi stihli včas vyslobodiť. Hovorí mi, že nikde nevidí svojho muža. Myslela si, že je v krčme, no chlapi, ktorí sa odtiaľ práve vracali povedali, že odišiel už dávno. Pozrel som teda do malého okienka, zasvietil som baterkou, či tam náhodou nebude. Najskôr som si myslel, že to je rám... Až potom som zistil, že pozerám na jeho zopnuté ruky a na telo ležiace pod oknom. Pomoci mu už nebolo. Päť detí po ňom zostalo,“ spomína Ján Gonda.
Počas svojho pôsobenia u hasičov zažil veľmi veľa takých chvíľ, keď už nedokázali niekomu pomôcť. Pri našej otázke, ako si na niečo takéto zvykol, len sklopil zrak a tichým hlasom skonštatoval: „Vojna ma vycvičila. Už tam som si musel zvyknúť na mŕtve telá.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 580
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 870
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 650
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 290
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 414
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 386
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 294
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 311
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 300
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 487
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Ak stavebník nechce na povolenie čakať, musí pomôcť

Najviac stavebných povolení v okrese vydáva Rabča. Obecný rozpočet nestíha za domami.

Výstavba v časti Grúň.

Hern má krízovú radu aj stopovačov. Strojárne otestovali všetkých zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19. Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov.

Ilustračné foto.

Najlepší strelec mohol ostať v Dlhej, rozhodol sa pre Babín

Marcel Kunocha si vyskúšal všetky pozície. Najlepšie sa cíti v útoku.

Marcel Kunocha (pri lopte) strelil na jeseň 13 gólov.

Chceme, aby mali mladí futbalisti pamiatku

Po skvelých odozvách z minulých rokov sme sa opäť rozhodli spustiť obľúbenú rubriku Predstavujeme futbalové nádeje.

Ukážka z minulých rokov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie na Covid-19 v liptovských mestách.

Už ste čítali?