ách nepočúva učiteľku - veď iným deťom to ide lepšie! Až keď vyhľadala odborníka, zistila, že má doma dislektika.
Najrôznejšie poruchy učenia sa a správania detí v škole dnes nie sú ničím výnimočným. Poruchy sa prejavujú problémami s učením, komunikáciou či správaním. Závisí to od druhu a stupňa poruchy. Niekedy môže ísť aj o telesné postihnutie, ktoré dieťa znevýhodňuje aj pri učení. Deti s ľahšími formami postihnutia nepatria do špeciálnych škôl. S istou dávkou ohľaduplnosti okolia dokážu pracovať aj v bežných školských podmienkach. Ich zaradenie do bežných tried voláme integrácia.
V Základnej škole s materskou školou v Rabči funguje systém integrácie úspešne už šesť rokov. O svojich skúsenostiach nám porozprávala tunajšia špeciálna školská pedagogička Marcela Skočíková.
Kedy sa rozhoduje o integrácii žiakov s poruchami do klasických tried?
- Rozhoduje sa už pri zápise dieťaťa do školy. Vždy sa zúčastňujem na zápisoch, deti je nevyhnutné podchytiť hneď. Vedieť o nich a pripraviť pre ne podmienky od začiatku. Sme škola pre všetky deti. Keď sa rozhoduje o integrácii, ku každému žiakovi pristupujeme samostatne v závislosti od druhu a stupňa jeho postihnutia. Napríklad deti s veľmi ťažkými druhmi či stupňami postihov nie je vhodné integrovať, pretože by to bola pre ne nezvládnuteľná záťaž.
S akými poruchami ste sa v škole už stretli?
- Máme tu takmer všetky postihnutia – sluchové, zrakové, telesné, poruchy správania, poruchy učenia, narušenú komunikačnú schopnosť. Sú to deti, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Majú právo na poskytnutie vzdelania zodpovedajúceho ich schopnostiam a intelektu prostredníctvom špeciálnych foriem a metód, na to máme zákon.
V čom je, podľa vašich skúseností, výhoda, že sú deti s poruchami integrované do klasických tried?
- Naše skúsenosti z praxe nasvedčujú, že integrácia obohacuje aj zdravých žiakov, nielen integrovaných. Integrovaní žiaci sa v triedach ľahšie adaptujú a ich spolužiaci sa stávajú ohľaduplnejšími, správajú sa k sebe navzájom rovnocenne. Znevýhodnenému dieťaťu odbúda stres a vďaka súčinnosti viacerých faktorov sa dá predísť horším následkom deformácie jeho osobnosti. Tie môžu začať učením a skončiť delikvenciou.
Ako sa k integrácii svojich detí stavajú rodičia?
- Integruje sa tu už šesť rokov. Rodičia to spočiatku nevnímali veľmi pozitívne, pretože si mýlili psychológa s psychiatrom. Takže sme na rodičovské združenie pozývali odborníkov a osvetou som rodičov učila, o čom integrácia vlastne je. Nabádali sme ich, aby to aspoň skúsili. Zvládli sme spoločne ej hlavný problém - odlíšiť psychológa od psychiatra. Rodičom som vysvetľovala výhody integrácie ich detí. Bol to náročný proces. Začínali sme s piatimi integrovanými deťmi. Keď sa ostatní rodičia presvedčili, že je to pre dieťa naozaj prospešné, situácia sa obrátila. Rodičia sami začali za mnou prichádzať so žiadosťou o pomoc či radu.
Školský špeciálny pedagóg. Kto je to?
- Pedagóg, ktorý pracuje špeciálnymi formami a metódami na uľahčenie a pochopenie učiva. Zabezpečuje proces integrácie. Ten je postavený na vzájomnej spolupráci učiteľov, rodičov a odborníkov. Školský špeciálny pedagóg je vlastne koordinátorom integračného procesu.
Som tu na to, aby som integrovaným žiakom čo najviac uľahčila učenie. Aj čo sa týka učenia doma. Ak si napríklad rodičia nevedia s dieťaťom rady a potrebujú psychologickú pomoc, sprostredkujem im ju. Jednoducho majú odborný servis, ktorý potrebujú.
Ako sa prejaví úspešná integrácia?
- Tak, že dieťa už nie je štvorkár – päťkár, dokáže sa naučiť aj na lepšie známky. Nemusí opakovať ročník, má upravené učebné osnovy. Učiteľ sa mu venuje individuálne, dieťa je menej stresované, pretože učivo ľahšie zvláda, má kompenzačné pomôcky... Skrátka, škola ho začne baviť. Kým predtým bola pre nich neznesiteľnou záťažou, po úspešnej integrácii ju vnímajú ako zábavu. Tieto deti majú dokonca upravené deviatacké testy Monitor. Keď idú na strednú školu, pomôžeme im s výberom školy, kde sa im môžu upraviť prijímacie skúšky a kde majú odborný servis aj ďalej.
Už sú z niektorých vašich integrovaných žiakov aj stredoškoláci? Viete, ako sa im darí?
- Sú, študujú na stredných školách, napr. v Nižnej. Hľadáme s nimi školu, kde majú tiež školského špeciálneho pedagóga. Jedinou takou školou na hornej Orave je Stredná škola v Nižnej. Na ostatných školách sa o tieto deti starajú výchovní poradcovia. Samozrejme, informácie o deťoch máme. Spolupracujeme s ich súčasnou školou. Ale aj sami žiaci sa mi sem-tam prídu pochváliť.
Aká s vami spolupracujú tunajší učitelia?
- Posledné tri roky vynikajúca. Veľa sa informujeme na poradách, učitelia sa vzdelávajú v tejto problematike, chodia na školenia, upravujú učebné osnovy, konzultujú pomôcky... Ja zas chodím na hospitácie na hodiny. Závery z hospitácií robíme na poradách. Minulý rok sme tu mali aj inšpekciu zameranú na integráciu. A dopadla veľmi dobre.
ZŠ s MŠ v Rabči vyvíja snahu vychádzať v ústrety všetkým žiakom bez rozdielu. Na uľahčenie života integrovaných žiakov tu vybudovali bezbariérový prístup do školy, na toalety. Znevýhodnení žiaci majú prispôsobené učebné pomôcky i lavice. Pre telese postihnutých žiakov, ktorí majú problém držať v ruke pero, pridali pedagógovia do ponuky krúžkov kurz strojopisu. Škola využíva aj služby asistenta učiteľa, úzko spolupracuje s lekármi a odborníkmi z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Námestove.
Autor: VERONIKA PRISENŽŇÁKOVÁ
