Kedže Juraj Laštík už tretiu letnú sezónu zdieľa strasti i slasti tohto nezvyčajného a nádherného povolania, rozhodol sa, že si konečne zmeria sily s inými borcami. Konkurencia sa zišla naozaj veľmi dobrá, v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi rozhodne najväčšia. Prišli najlepší nosiči z Vysokých aj Nízkych Tatier, z Bôrišova, z Čiech, z Poľska a dokonca aj Maďarska. Celkovo sa na štart postavilo 54 mužov - nosičov a 24 nosičiek. Štart bol o 11.00 h, trasa viedla z Hrebienka cez Zamkovského chatu a cieľ bol na Téryho chate. Na pretekárov čakalo prevýšenie okolo 800 výškových metrov. Na chrbte mal každý naložených ťažkých 60 kg, ktoré museli vyniesť v čo najkratšom čase. Traťový rekord spred troch rokov bol 1:36 min. Keďže Juraj posledné dva mesiace nič nenosil a pripravoval sa na skialpinistickú sezónu, spoliehal sa, že to zvládne približne okolo dvoch hodín. Hneď od začiatku sa snažil udržať vpredu. Po tatranskej magistrále sa dokonca bežalo, čo je vskutku zaujímavé. Ani Juraj neveril že to „vie“. Pred Zamkovského chatu dorazil ôsmy. „Dosť som oddychoval. To znamená, že som si sadol na skalu, aby sa mi prekrvili ruky. Mal som taký stav, že som nemohol ani chytiť jednu ruku druhou rukou. Strácal som na ostatných, no potom sa mi polepšilo, začal som zrýchľovať, i menej oddychovať,“ spomína J. Laštík.
Počas desiatich minút sa prepracoval na 4. pozíciu a atakoval tretieho v poradí. Bolo to však tesne pred cieľom, takže mu nakoniec zostala 4. priečka. V cieli zo seba zložil ťarchu a jeho spokojnosť s výsledkom ho ešte veľmi dlho hriala, pretože takéto umiestnenie vôbec nečakal a čas, ktorý dosiahol, ho samého prekvapil. Za prvým zaostal len tri minúty, pričom jeho výsledný čas bol 1:39 min. „Najviac ma teší, že som predbehol Eda Liptáka - Kura, niekoľkonásobného víťaza týchto pretekov. Na budúci rok chcem zaútočiť na 1. miesto a dúfam, že sa mi to podarí. Je to výzva,“ uviedol Juraj Laštík.
Autor: TB