avy.
Počas ďalších rokov zozbieral Ján Dudáš ďalšie materiály o úspešných Oravcoch, ktorí sa presadili vo vede a technike. Má už temer hotovú publikáciu na túto tému. Kniha bude mať s plynúcim časom veľký kultúrny význam pre Oravu i Oravcov.
Prečo vznikla monografia Oravci vo vede a technike?
- Predovšetkým si treba uvedomiť, čo je veda, lebo v bežnom živote sa toto slovo zneužíva na označenie čohokoľvek, čomu chceme dať punc vážnosti, serióznosti, nespochybniteľnosti. Podobne je to aj so slovom svätý, najmä v teológii a v kresťanstve. Stručne možno povedať, že veda je objavovanie zákonitostí, že vedecké závery a pokrok musia byť založené na empirických údajoch, musia byť potvrdené v reprodukovateľnej forme, musí byť možný matematický popis javov, nesmie obsahovať vnútorné protirečenia a musí umožniť predikciu (predvídanie) s možnosťou nových objavov. Technika je veda o ovládaní prírody poznaním a využitím jej zákonov pre ľudskú spoločnosť. Výsledkom oboch činností je nielen rozširovanie vedomostí o obklopujúcom nás svete, ale aj skultúrnenie života jednotlivca a spoločnosti. Bez týchto činností by ľudstvo nepokročilo z úrovne prvotnopospolného človeka. Navyše, veda a technika patria k najnáročnejším intelektuálnym činnostiam. Vydávajú sa knihy o tvorcoch umeleckej literatúry a umenia vôbec. Aj tvorcovia vedy a techniky si zaslúžia byť prezentovaní vlastnou monografiou. V prípade Oravcov vyšlo doposiať niekoľko monografií, v ktorých sú však zahrnutí okrajovo, ak vôbec. Moja monografia má vyplniť túto medzeru.
Nadväzuje na Literárno.kultúrny cestopis Oravy?
- Táto kniha je prielomom v doterajších podobných publikáciách, lebo začala mapovať aj tvorcov vedeckej a odbornej literatúry. Pripravovaná monografia zahŕňa viac osobností z vedy a techniky - desiatky inovácií pri už prezetnovaných osobnostiach, aj desiatky nových osobností. Ťažiskom monografie - a to je nóvum - je pomenovať konkrétny prínos konkrétnych osobností do slovenskej i svetovej pokladnice poznania.
Koho zahŕňa a koho nie, a prečo?
- V monografii sú osobnosti z oblasti prírodných a technických vied i humánnych disciplín ako sú história, jazykoveda, filozofia, pedagogika a pod. Nezahŕňa tvorcov umeleckej literatúry a umenia vôbec, ani literárnych skúmateľov či žurnalistov, pretože tým sú venované predchádzajúce bibliografie.
Je dnes takáto kniha potrebná a je o ňu záujem? Koho má osloviť?
- Zostavovanie tejto monografie započalo práve záujmom o ňu. V osobnom styku drvivá väčšina ľudí kvituje túto náročnú prácu. K otázke potreby takejto knihy možno citovať Hurbanov výrok Národ bez poznania svojej histórie je len hromádkou koží otrockých. Česi majú výstižné heslo Co je psáno, to je dáno. Historici sa opierajú o slovne zachytené dejiny - čo nie je zaznamenané v cirkevných archívoch, pre nich neexistuje. A ako poznamenáva včasnou históriou Slovákov a Slovanov sa zaoberajúci dolnokubínsky rodák F. A. Zvrškovec, veľa toho bolo úmyselne nezachyteného: v cirkevných análoch aj v dielach iných autorov, opisujúcich udalosti podľa priania panovníkov alebo iných chlebodarcov. Takže o objektivite týchto diel nemožno vôbec hovoriť.
Narazili ste na problémy so zostavovaním monografie a s jej vydaním?
- Problémy sú dvojakého druhu. Najprv s vyhľadávaním osobností a spracovaním hesiel o nich, a potom finančné, súvisiace s vytlačením monografie. Vypracoval som dotazník a na jeho základe spracúvam heslá. Mnohé osobnosti však nerešpektujú formulované otázky, píšu ako publicisti - propagandisti, takže ich musím znova oslovovať - a to sú stovky hodín práce, ktoré ukrajujem z mojich vedeckých aktivít. Niektorí oslovení Oravci ani na dotazník nereagovali. Boli aj takí, čo napriek sľubom údaje nedodali z rôznych dôvodov, s odmietnutím som sa stretol zriedka. Je to tradičný problém slovenskej inteligencie, dôslednosť a precíznosť nie jej atribútom, to je však bežný jav aj u inteligencie iných slovanských národov. Na financovanie monografie som inicioval založenie občianskeho združenia Oravapis na zachovanie kultúrnych hodnôt, aby sme mohli prijímať dve percentá z daní fyzických osôb a sponzorské príspevky. Určitá suma sa nazbierala, no je to málo. Oslovil som aj starostov obcí Oravy, ani jeden nereagoval. Významný dolnooravský podnikateľský subjekt s 5 % obchodného podielu v Európe ústami svojho riaditeľa mi prisľúbil finančnú podporu, aj svoje technické osobnosti na prezentáciu. Ani jedno ani druhé nesplnil ani po opätovnom kontaktovaní. Mestá nám dali prísľub finančnej podpory. Veľmi príjemne a kultúrne prekvapil MsÚ Dolný Kubín, a to nielen sľúbenou finančnou podporou, ale aj záujmom o väčšie množstvo výtlačkov monografie, ktorými chcú obdarovávať významných hostí.
K akému „sumárnemu“ poznatku o Oravcoch a ich postavení v súčasnej vede, prípadne v slovenskej spoločnosti ste došli pri práci na monografii?
- Orientácia Oravcov na vedu a techniku je stará len niekoľko desaťročí - súvisí to priamo s absenciou univerzít a výskumných ústavov v predchádzajúcich obdobiach. Napriek tomu veľa Oravcov prinieslo za také krátke obdobie vklad do svetovej vedy. Predovšetkým sú to osobnosti s vedeckou hodnosťou DrSc. U profesorov je výstižný výrok predsedu súkromnej Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry z r. 2007: spomedzi 1600 profesorov na Slovensku sú len dve percentá na svetovej úrovni. Súčasná slovenská spoločnosť „netrpí“ na vedu, vidieť to v nedostatočnej podpore vedy v porovnaní s krajinami západnej Európy, nehovoriac o vyspelom svete. Súčasnú slovenskú spoločnosť nezaujíma ani stav školstva - ani vysokého - správa sa ako mŕtvy chrobák. Jednotlivec zareaguje až vtedy, keď ho niečo osobne trápi, skôr nie. U nás môžeme smelo hovoriť iba o štátnych príslušníkoch SR. Potrvá totiž ešte veľmi dlho, aby sa z nás stali občania SR v tom pravom zmysle slova občan. To je však téma pre psychológiu a sociológiu.
Masové médiá deštruujú myseľ ľudí kváziosobnosťami z bulvárneho neba, vedci - a to ani tí s prenikavými úspechmi vo svete - nie sú pre ne objektom záujmu, až na výnimky. A to aj napriek tomu, že v rebríčku priorít veľa ľudí dáva vedcov na popredné miesta.