Článok pokračuje pod video reklamou
SUCHÁ HORA. Dedina je rozdelená na tri tábory. Prvým sú funkcionári miestneho urbáru. Druhý tábor tvoria Suchohorčania, ktorým sa nepáčia ,,machinácie” údajne samozvaného výboru. V treťom sú Suchorčania, ktorí sa o vec nezaujímajú, alebo sa aspoň tak tvária. Všetci však majú spoločné jedno: nikto nie je s atmosférou v dedine spokojný. V nedeľu 12. októbra sa situácia vyhrotila natoľko, že jeden z „antiurbárnického” tábora skončil po bitke v trstenskej nemocnici.
„Bola nedeľa, čosi po pol piatej večer. Vracal som sa z Boru, keď som zbadal Joža M. Pásol ovce. Odrazu sa len na mňa vyrútil s tým, že som Loyka, jeho posluhovač, že mu chodím pomáhať vrecovať rašelinu. Poriadne ma to naštvalo, pretože práve ja som bol s tými, ktorí pred rokmi bojovali, aby rašelina zostala Suchohorčanom. Začali sme sa hádať, Jožo začal provokovať aj s drevom a s urbárom. Pohádali sme sa, aj sme sa poštuchali, obaja sme skončili na zemi. Ale nebili sme sa. Stiahol som sa, povedal som mu len toľko, že má počkať na pojednávanie súdu, že takto to riešiť určite nebudeme. Jožo sa vyhrážal, že si to všetko ešte odskáčem, vraj ma dajú do poriadku. Nereagoval som, aj keď sme vtedy boli jeden na jedného. Sadol som znova na bicykel a smeroval k dedine,” spomína rozčúlene Vendelín Š. Podľa jeho slov mu však kúsok od dediny, už bolo vidieť prvé domy, skrížilo cestu auto patriace synovi spomínaného Jozefa.
,,Mladý z neho vystúpil, zhodil ma z bicykla a pre istotu, aby som náhodou neutiekol, skrivil mi na ňom koleso. Medzitým k nám prišiel aj Jožo a jeho zať. Traja boli na mňa, na samého priveľká presila. A začali ma biť,” hovorí ďalej poškodený Vendelín. „Keby sme boli mimo dediny, neviem-neviem, ako by to dopadlo. Čo ma plánovali zabiť?” premýšľa nahlas.
Našťastie, nablízku boli ľudia, ktorí videli, že na ceste nie je všetko s kostolným poriadkom. „Asi sa zahanbili alebo im bolo hlúpe mlátiť ma, keď sa na nich niekto pozerá. Zobrali sa a odišli. Akosi som sa pozviechal zo zeme, zobral som do ruky bicykel, pretože odviezť sa na ňom nedalo, a ťahal som sa s ním domov,” dodáva Vendelín.
Vtedy ho na ceste zbadali známi. „Vendo ani za svet nechcel ísť do nemocnice. Keď som však videla, ako mu začína opúchať hlava, neváhala som ani chvíľu. Musel ísť na vyšetrenie,” hovorí Suchohorčanka, ktorá ho s pomocou svojho manžela prinútila ísť na pohotovosť.
Vendelína Š. prijali hneď v nedeľu večer na krčnom oddelení. Vo štvrtok, keď sme ho boli navštíviť, už vyzeral o čosi lepšie. No stále mal bolesti. ,,Neustále mi piští v ušiach, niečo mám aj s hrtanom. Podľa lekárov tam mám krv, preto ma nemôžu ani napojiť na infúzie. Povedali mi, že tu budem ležať minimálne do nedele, možno do pondelka,” hovorí Suchohorčan. Prípad nahlásil aj na políciu.
,,Vendelín Š. podal 12. októbra oznámenie, že ho v popoludňajších hodinách napadli dvaja občania zo Suchej Hory, najskôr verbálne a potom aj fyzicky. Podľa jeho vyjadrení ho päsťami udierali do tváre a zhodili ho z bicykla. Predpokladaná doba liečenia je sedem dní. Príčiny napadnutia, ako i miera zavinenia - keďže páchatelia boli dvaja - je stále predmetom šetrenia,” informoval nás v piatok riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Trstenej Ivan Púčik. V piatok sme sa však zároveň dozvedeli, že lekári Vendelínovi hospitalizáciu predĺžili, a to prinajmenšom do pondelka.
K celému incidentu sme sa snažili získať aj vyjadrenie od Jozefa M., ktorý mal byť hlavným útočníkom. No ten, len čo sme sa telefonicky predstavili, jednoducho zložil. Zbitý Suchohorčan má byť už tento týždeň doma v domácom liečení.
Ako sa napätá situácia v dedine bude vyvíjať ďalej? Vendelín Š. vie s určitosťou jedno: „Nech si nikto nemyslí, že sa nechám len tak otĺkať. Nech si to ešte niekto skúsi! Budem sa brániť všetkým, čo budem mať poruke. Bojujem predsa len za spravodlivosť. Neviem síce, načo sa budeme mlátiť, keď tým aj tak nič nevyriešime. Vyvolávať bitku určite nebudem, ale nebudem ani nečinne držať, kým ma bude niekto mlátiť. Povedal som to policajtom, a hovorím to aj vám,” rozlúčil sa s nami Vendelín.
