Števánkovci majú čas na výber

Tikajúce odmeriavanie času sa rozlieha takmer v každej domácnosti. U Jána Števánku z Tvrdošína však pri pohľade na steny zostane každý návštevník len prekvapene pozerať a - obdivovať. Pri našej návšteve sme udivene hľadeli už na kvarteto hodín, visiacich vedľa seba nad dverami z kuchyne. Keď nás však pán Ján zaviedol do obývačky, ako sa vraví: spadla nám sánka. Na prvýkrát sa nám všetky hodiny v izbe ani nepodarilo spočítať, pretože boli naozaj všade. Väčšie, menšie, niektoré už pamätali nejaký ten rok, ba i desaťročie, iné patrili k tým modernejším.
„Hodiny sú mojou srdcovou záležitosťou. Odmalička ma bavili stroje, aj som vyštudoval strojnícku školu. Časom som spoznal viacero hodinárov, tí mi mnoho vecí ukázali, naučili ma, ako s ministrojčekmi pracovať, ako im porozumieť, v mnohom mi pomohli. Hodinám som sa začal venovať vo voľnom čase, asi pred 35 rokmi. Aj keď nemám voľného času veľa, vždy si na ne chvíľku nájdem,“ hovorí Ján Števánka. Ako poznamenal, opravuje všetko, čo má názov hodiny – od náramkových či príveskových až po veľké nástenné. Jediné, ku ktorým sa zatiaľ nedostal, sú vežové hodiny. „Za tie roky som sa stretol už naozaj s mnohými druhmi a typmi hodín. Niektoré boli bežné, iné vzácnejšie. Opravoval som dokonca hodiny z čias baroka, i empírové. Neverili by ste, aké rozmanité tvary hodiny môžu mať. Fantázii návrhárov a výrobcov sa medze nekladú, už veľakrát sa mi to potvrdilo. Opravoval som hodiny v tvare medvedíka, anjela, aj v tvare motorky.“
Jána Števánku je v okolí vychýreným hodinárom, ktovie, či už nie posledným činným hodinárom na Orave. „Dlhé roky som pôsobil ako konštruktér v Tesle Orava. Moja vtedajšia práca mala veľmi veľa spoločného s opravovaním hodín. Aj tam som pracoval so strojmi, ktorých súčasti sa krútili,“ spomína s úsmevom dnešný dôchodca.
Pri oprave hodín potrebuje množstvo náhradných dielov, pričom mnohé z nich sa už dnes kúpiť nedajú, teda aspoň tie, ktoré potrebuje do starších typov hodín. Ani s tým však pán Ján nemá problém, pretože odkedy začal hodiny opravovať, súčasne aj vykupuje a zbiera staré a poškodené kusy. Tie podľa potreby rozoberá a vyberá z nich, čo potrebuje. „Ľudia ich vyhadzujú, a ja ich zbieram. Z každých dokážem čosi vybrať a všetko zužitkujem ako náhradné diely.“ No už zažil aj pocit porážky. Párkrát sa stalo, že nenašiel potrebný komponent a nedokázal ho ani sám vyrobiť, nuž musel hodinky vrátiť majiteľovi neopravené. Za 35 rokov, čo sa „krieseniu“ hodín venuje, sa však tieto prípady dajú spočítať na prstoch jednej ruky.
Ak sa niekto rozhodne, že chce opravovať hodiny, musí si uvedomiť hneď niekoľko dôležitých vecí: dobrý zrak, pevné ruky, vzťah k tejto práci, ale najdôležitejšia je poriadna dávka trpezlivosti. „Modernizácia pomohla aj nám so slabším zrakom, aby sme mohli pracovať s takýmito drobnými vecami. Mám zväčšovacie prístroje, vďaka nim vidím aj úplne miniatúrne súčiastočky v hodinách. Kedysi som na malé hodinky nepotreboval nič, stačili mi vlastné oči, teraz si už pomáham zväčšovacím okulárom,“ skonštatoval opravár.
Kedysi mal Ján s kamarátmi firmu, v ktorej hodiny sami aj vyrábali. Po čase sa podnik rozpadol. Na výrobu hodín však nezanevrel, ale vyrába ich len ako darček pre známych či príbuzných.
Keď už majú Števánkovci doma toľko hodín a hodiniek, neodpustili sme si otázku, či chodí pán Ján všade presne načas. „Hovorí sa, že čakacia doba je dvadsať minút, mne sa všade podarí dostať do piatich,“ odpovedá šalamúnsky. Veď doma má časy na výber!
Práca s hodinami Jána Števánku baví a napĺňa. Pri nich si po ťažkom a namáhavom dni fyzicky i psychicky oddýchne. „Keď vidím, že to ide, že z čohosi na odpis som urobil niečo dobré, fungujúce, až pookrejem.“