Rozdelenie Goralov podľa regiónov
Teritórium Goralov je rozsiahle. Patria do neho územia:
1. Prihraničné oblasti južného Poľska od Sliezka až po rieku Poprad
2. Prihraničná oblasť severovýchodnej Moravy a poriečie Olše
3. Prihraničné oblasti severného Slovenska od Kusúc po Spiš
Rozdelenie Goralov podľa regionóv:
Moravskí Gorali:
Gorali jablunkovskí – tzv. Zaolšanskí Gorali, pomenovaní podľa mesta Jablunkov alebo rieky Olše.
Slovenskí Gorali: kysuckí, oravskí, liptovskí, spišskí (medzi tých patria aj gorali tatranskí, zamagurskí a pripopradskí)
Poľskí Gorali: Šlascy (sliezski), Žywieccy (podľa mesta Zywiec), Babiogórscy (podľa Babej hory), Orawscy (poľská Orava), Podhalańscy (Podhale – územie od Zakopaného po Nowy Targ), Spiscy (poľský Spiš), Pienińscy (Pieniny), Zagórzańscy (terény Beskidu Wyspowego i Gorców), Laccy (podľa gminy Lacko), Nadpopradzcy (podľa prihraničného územia okolo rieky Poprad)
Osobitnou skupinou Goralov sú bukovinskí Gorali v Rumunsku. Sú potomkami vysťahovalcov z Kysúc a južného Poľska, ktorí kolonizovali územie Bukoviny po Turkoch v rokoch 1803 – 1949.
Dobre organizovanou poľskou etnografickou skupinou Goralov sú aj podhaľanskí Gorali v Spojených štátoch amerických. Majú vlastný časopis Tatrzański Orzel, folklórne súbory i cirkevné spolky s kostolmi.
Obidve tieto skupiny si zachovali goralské nárečie, tradície a zvyky až do dnešných čias.
V minulosti spôsobovali záujmové strety o goralské teritórium napätie na slovensko-poľských hraniciach. V súčasnosti, po veľkých politických zmenách v Európe a po vstupe Slovenska i Poľska do Európskej únie, je celá goralská oblasť územím harmonických štátnych, samosprávnych, hospodárskych, kultúrnych i športových kontaktov. Vytvárajú sa spoločné slovensko-poľské inštitúcie, ako napr.: Euroregión Tatry, Euroregión Beskydy, Karpatský euroregión, Spoločenstvo babiohorských obcí, Stredisko poľsko-slovenskej spolupráce a Euroregión bez hraníc.
Realizujú sa tu zámery na spoločnú ochranu prírody, ovzdušia a vôd, otvárajú sa hraničné prechody na turistických chodníkoch, modernizuje sa cestná infraštruktúra na prístupoch k hraniciam a budujú sa spoločné systémy. Na spoločné slovensko-poľské ekonomické a kultúrne projekty je možné čerpať granty z fondov Európskej únie. Podpoované sú najmä: rozvoj miest a obcí; rozvoj podnikania malých a stredných podnikateľov; rozvoj ľudských zdrojov; ochrana životného prostredia; rozvoj vzdelania, kultúry a zdravotníctva; zlepšenie dopravnej infraštruktúry; spolupráca administratívnych celkov; rozvoj ekonomiky cez prihraničnú spoluprácu.
