Stanislav je najstarším kmeňovým zamestnancom galérie a zároveň má aj najviac funkcií. Je lodným kapitánom, vedúcim technického oddelenia, správcom Slanického ostrova umenia, fotografom a námestníkom zároveň.
V letných mesiacoch sa najčastejšie zdržiava na Oravskej priehrade. Starostlivosť o ostrov umenia mu "prischol" ako vedúcemu technického oddelenia. „Mám na starosti zabezpečenie chodu technického zariadenia. Aby sme sa mali ako dostať na ostrov, musel som si urobiť kapitánsky preukaz. Od roku 1973 sa plavím po Oravskej priehrade,” rozpráva o svojich začiatkoch v uniforme kapitána S. Bodorík. Prvá loď, ktorou prepravoval turistov na ostrov, sa volala Marina. Bol to benzínový dvojmotorák pre 15 ľudí, ktorý galéria získala od pohraničníkov z Bratislavy.
„Ignác Kolčák zohnal neskôr starú Slanicu. Na nej sme sa plavili ešte pred tromi rokmi. Vtedy som musel mať stále poruke montérky. Každú chvíľu sa čosi pokazilo. Loď napríklad zastavila uprostred priehrady a k ostrovu nás museli dotiahnuť. Teraz môžem chodiť hoci “pod kravatou”. Máme totiž novú, modernú loď s kapacitou 80 miest.”
Starostlivosť o Slanický ostrov, na ktorom sa nachádza expozícia tradičného ľudového umenia, obnáša množstvo zodpovednej práce. Stanislav ju vykonáva už viac ako tri desiatky rokov a to aj napriek tomu, že by si už mohol užívať pokojný dôchodok. „Prídeme tam vždy pred sezónou, aby sme dali všetko do poriadku. Treba pokosiť, odstrániť popadané lístie, opraviť škody. Loď je tiež potrebné pripraviť na sezónu. Potom privážame exponáty, ktoré inštalujeme.”
Plavba loďou na Slanický ostrov umenia trvá hodinu a pol. Aj napriek neustálemu záujmu turistov o toto jedinečné miesto, je ich menej ako po minulé roky. Ľudia vtedy podľa S. Bodoríka nemali možnosť cestovať tak ako dnes, čo sa pozitívne odrazilo v návštevnosti regiónu.
„Orava je ale krásna a ľudia si tu vždy nájdu cestu," myslí si Stanislav Bodorík a dodáva: „Najväčšou odmenou za prácu pre mňa je, keď ľudia vychádzajú z lode a ďakujú mi slovami, že to bolo krásne.”
Autor: SM