Liesečania nepodľahli žiadnej z ťažkých rán osudu

LIESEK. Slávnosti 450. výročia obce začali už v sobotu - samospráva slávnostne otvorila zrekonštruované futbalové ihrisko. Dôvod na oslavu mali i miestni športovci, keďže okrem okrúhleho jubilea obce datuje tento rok 60. výročie svojho vzniku aj Telovýchovná jednota Sokol Liesek.
Oficiálny program osláv začal v nedeľu sprievodom obcou. Po ňom sa všetci návštevníci, Liesečania i rodáci sústredili v miestnom kostole na ďakovnej svätej omši.
„Liesek založil pred 450 rokmi niekdajší hradný pán Oravského hradu František Thurzo. Počas svojho vývoja zápasila obec s mnohými problémami, od prírodných katastrof cez smrtiace epidémie až po neprajnosť vtedajších hodnostárov. Dlhé roky sa naša obec snažila stať farnosťou, no kostol sa našim predkom podarilo postaviť len pred 190 rokmi a farnosťou sme sa po mnohých snaženiach a tlakoch stali až 87 rokov od postavenia kostola. Prvým farárom, ktorý u nás pôsobil dlhé roky, bol Andrej Bažík. Okrem toho, že bol duchovným otcom, do histórie sa zapísal i ako národovec a spisovateľ, pôsobil dokonca aj ako lekár. Jednou zo súčasných významných osobností, pochádzajúcich z našej obce, je tiež režisér Martin Ťapák,“ povedal nám v nedeľu, krátko pred začiatkom slávnostnej akadémie, starosta Martin Dreveňák. Ako dodal, história obce pamätá množstvo ťažkých a tragických skúšok. Poznačil ju mor, ktorý usmrtil množstvo miestnych občanov. Krátko po ňom prišla prudká vlna vysťahovalectva, tá obec pripravila o ďalších práceschopných občanov. „Viackrát sa stalo, že sa naša obec musela vzmáhať doslova od základu, vstávať z popola. Vždy sa jej však podarilo vstať a rozvíjať sa. Boli to mozole rúk našich dedov, otcov a materí, ktoré sa zaťali a s veľkou dávkou odriekania svoje rodisko znova a znova stavali. Dnes im za to patrí obrovská vďaka,“ dodal starosta.
Jedným zo sprievodných podujatí osláv bolo i osádzanie drevených sôch. Niekoľko týždňov ich tvorili šikovné ruky dvoch rezbárov - lieseckého rodáka, dnes Tvrdošínčana Stanislava Ondríka a Podbielčana Róberta Veselého. „Sochy sú vyrobené z topoľov, ktoré rástli pri našom futbalovom ihrisku. Osadili sme ich do parku pri kostole. Žena v tradičnom kroji a muž s kosou majú pripomínať život našich predkov a zdroj ich obživy. Symbolizujú aj roľnícke korene našej obce,“ hovorí M. Dreveňák.
V bohatom nedeľnom programe sa predstavil jubilujúci 20-ročný súbor Skorušina, miestna spevácka skupina, spievajúce a tancujúce deti z miestnej materskej i základnej školy. Nechýbala ani chvíľka poézie. Celodenný program zavŕšili Liesečania a ich hostia ľudovou veselicou.