Bolo to za 2. svetovej vojny, keď nemeckí okupanti v spolupráci s goralskými kolaborantmi vytvorili v Zakopanom teóriu, tzv. Goralenvolku. Podľa nej podhaľanskí Gorali neboli Po-liakmi, ale osobitným národom, ktorý pomenovali Goralenvolk. Akcia Goralenvolku bola uplatňovaná na Podhalí v rokoch 1939 - 1944. Organizátormi boli vtedajší dvaja obyvatelia Zakopaného reichsdeutsch Witalis Wieder a volksdeutsch Henryk Szatkowski. Pokus o zmenu národnej identity poľských Goralov prebiehal cez organizácie Związek Gorali (Goralenverein) a Komitet Goralski (Goralisches Komitee).
Vytvorenie teórie Goralenvolku malo byť jedným zo spôsobov rozbitia jednoty poľského národa. Národná dezintegrácia sa začala v dvoch zakopanských školách, kde sa namiesto poľského jazyka začal vyučovať jazyk goralský. V čase sčítania obyvateľstva mali ľudia možnosť hlásiť sa ku goralskej národnosti. Pri vydávaní osobných dokladov boli zavedené tzv. „goralské kennkarty“. Bola snaha aj o vytvorenie osobitného ozbrojeného oddielu, Legionu Goralskiego.
Do spolupráce s okupantmi vstúpila len malá skupina ľudí vedená Waclawom Krzeptowskim, predsedom Komitétu goralského, a Józefom Cukierom, predsedom Zväzku Goralov. Najvýraznejšou osobnosťou spolupráce Goralov s Nemcami bol Waclaw Krzeptowski. Narodil sa v Koscielisku pri Zakopanom 24. 6. 1897. Už od začiatku okupácie začal spolupracovať s Nemcami. V novembri 1939 na čele goralskej delegácie zložil hold nemeckému gubernátorovi na Waweli v Krakove. Horlivo sa postavil do akcie Goralenvolku. Podhaľanský ľud ho posmešne prezýval Goralenfűhrerom alebo Goralským kniežaťom. Za svoju prisluhovačskú činnosť získal od okupantov materiálne výhody, vrátane veľkoobchodu s tabakom v Zakopanom.
Celá akcia Goralenvolku sa skončila veľmi neslávne. Reichsdeutsch Witalis Wieder a volksdeutsch Henryk Szatkowski utiekli zo Zakopaného s ustupujúcou nemeckou armádou. Józef Cukier bol odsúdený na dlhoročné väzenie. Najhoršie obišiel goralenfűhrer Waclaw Kezeptowski. Podzemný súd ho ešte za okupácie odsúdil na trest smrti. On sa snažil svoju kolaborantskú činnosť zahladiť pokusom o vstup do partizánskeho oddielu v slovenských Tatrách, ale neuspel. Vrátil sa do Zakopaného, kde sa ukrýval. Vysliedili ho poľskí partizáni a 20. 1. 1945 ho na základe výroku poľského podzemného súdu obesili. Rod Krzeptowskich je dôkazom, ako vojna rozdeľuje ľudí. Jedni Krzeptowski spolupracovali s Nemcami, iní proti nim bojovali na západnom fronte alebo ako tatranskí kuréri. Napr. Józef Krzeptowski (1904 – 1971) sprevádzal v úlohe tatranského kuriéra cez Tatry príslušníkov poľského hnutia odporu, ktorí ilegálne pôsobili na trase Waršawa – Budapešť v čase 2. svetovej vojny. Za mimoriadnu aktivitu bol vyhlásený za „kráľa tatranských kuriérov“. Kuriéri boli sprievodcovia odbojových pracovníkov, popri úlohe sprievodcov prenášali aj odbojovú literatúru, peniaze, poštu či zbrane. Mnohí boli pochytaní, uväznení i postrieľaní. Za kuriérsku činnosť bola zastrelená aj najlepšia poľská lyžiarka v alpských disciplínách Helena Marusarzowna. Jej brat Stanislaw Marusarz, tiež kuriér a rekordér Poľska v behu na lyžiach v alpských disciplínách i skokoch na lyžiach, z väzenia ušiel. Kuriérska trasa medzi Varšavou a Budapešťou, viedla cez Tatry, lebo na začiatku 2. svetovej vojny Maďari s Poliakmi spolupracovali v duchu starého priateľstva: „Polak, Wenger - dva bratanki.
