O stretnutí sme sa porozprávali s členom prípravného výboru, ktorý stretnutie plánoval dlhé roky. Mikuláš Trstenský v súčasnosti žije v Bratislave.
Kedy sa zrodila myšlienka zorganizovať stretnutie rodu Trstenských?
- Už v detstve som sa útržkovito dozvedal o histórii nášho rodu a rodiny. V rodine sme mali niekoľko kňazov, bol ním aj môj strýko a prastrýko. Už vtedy som vedel, že náš rod má vlastný erb. Prvý raz som sa s krátkou histó-riou rodu stretol v USA, na Ellis Island v New Yourku. Práve tam totiž skončili milióny prisťahovalcov. V miestnom múzeu je zoznam priezvísk ľudí, ktorí kedysi imigrovali do Ameriky. Keď som tam videl svoje priezvisko, hneď som zaplatil potrebný poplatok, aby mi v múzeu vytlačili základné informácie o našom rode. Tam som sa dozvedel, že Ferdinand III. udelil armálnu listiny Andrejovi Trstenskému, jeho deťom a bratom, zistil som, ako vyzerá erb rodu. Druhým šťastným momentom bolo, keď som v Bratislave stretol Denisa Pongrácza, historika a genealóga s encyklopedickými znalosťami o 17. a 18. storočí. Práve on našiel v archíve v Bytči aj prepisy listín dokumentujúce genealógiu rodu až na koniec 16. storočia. Neskôr som sa stretol s Dušanom Trstenským z Banskej Bystrice. Obaja sme sa zaregistrovali na stránke Slovenskej genealogickej a historickej spoločnosti a prejavili záujem o pátranie po predkoch. Štvrtým momentom bolo stretnutie s Františkom Trstenským, kňazom a pedagógom, ktorý nám ukázal duchovný rozmer takýchto stretnutí. Začali sme sa stretávať, narastal počet záujemcov o kontakty, založili sme si vlastnú internetovú stránku o našom rode... Keďže na Orave sa stáva tradíciou, že sa príslušníci rodov stretávajú, chceli sme na to nadviazať aj my.
Prvé impulzy k stretnutiu?
- Inšpirovali sme sa myšlienkou monšiňora Viktora Trstenského. Veľmi túžil dať rod Trstenských dokopy, stmeliť ho. Prvé impulzy prišli už v roku 2006. Zhodli sme sa, že v roku 2008 by sme na počesť Mons. Trstenského, pri stom výročí jeho narodenia zorganizovali stretnutie rodu. Žiaľ, už sa toho nedožil. Bol by určite veľmi šťastný. Tento rok je pre náš rod významný, a preto sme mali viacero dôvodov na stretnutie. V januári uplynulo 370 rokov, ako Ferdinand III. udelil rodu Trstenských armálnu listinu a povýšil ho do šľachtického stavu. A práve tento rok uplynulo 400 rokov od prvej zmienky o priezvisku Trstenský.
Ako sa vám podarilo skontaktovať s ostatnými vetvami rodu?
- Na začiatok to malo byť len malé prvé spoločné stretnutie. Rod Trstenských sa delí na deväť slovenských vetiev a jednu zahraničnú. Preto sa aj prípravný výbor skladal z deviatich príslušníkov týchto vetiev a Denisa Pongrácza, pribudol i zástupca mesta Tomáš Kubica. Organizačnú stránku zabezpečili Mikuláš Trstenský a Tomáš Kubica. Bez nich by sme nedokázali zabezpečiť stretnutie v takom rozsahu. Historickú časť pripravil Denis Pongrácz. Technickú stránku a program zas Dušan Trstenský z Banskej Bystrice. Za účasť členov jednotlivých vetiev si zodpovedal každý člen výboru.
Koľko Trstenských prišlo?
- Zišlo sa vyše 200 členov rodu, ich príbuzných a priateľov. Podľa našich zistení na Slovensku žije cca 206 nositeľov tohto priezviska a vyše 50 bývalých nositeľov. Silná skupina príslušníkov rodu žije v USA a v Kanade. Časť z nich sa v roku 1960 premenovala na Tresten, časť stále nosí priezvisko Trstenský. Poslali nám pozdravné listy, ktoré sme v ich mene na stretnutí prečítali. Zatiaľ sa nám nepodarilo kontaktovať maďarskú vetvu. Časť z jej členov sa v roku 1840 na základe patentu Ferdinanda V. premenovala z Trstenszky na Nádosy. S Trstenskými sa stretnete aj v Čechách, v Anglicku a Poľsku.
Do Trstenej ste prišli s vlastnou zástavou...
- Rod Trstenský má od roku 1638 svoj erb. Chceli sme to počas stretnutia využiť. V Trstenej sme videli zástavy hasičov, hrnčiarov, je tu zástava včelárov. Nakoniec sme pripravili dve zástavy. Jednu sme venovali mestu a jednu farnosti. Dúfame, že sa budú používať počas významných podujatí farnosti, mesta aj rodu. Hľadali sme, kto ich vyrobí. Mali sme kontakty na firmy vo Francúzsku, aj v Čechách. Nakoniec ich pre nás ušili a vyšili zlaté ruky Antónie Štoberovej z Liesku. Je to skutočne umelecké dielo.
Plánujete takéto stretnutia organizovať pravidelne?
- Musíme si oddýchnuť a stretnutie vyhodnotiť. Veríme však, že sa zrodila tradícia. Možno sa bude opakovať raz za päť rokov, no dúfame, že medzitým sa budú stretávať aj príslušníci jednotlivých vetiev rodu. Veď to bolo také krásne, keď mohli naše deti na stretnutí povedať: „Konečne sme stretli bratrancov a sesternice!“. Uvažujeme o tematic-kých stretnutiach, napríklad historicko-archeologických. Docent František Trstenský má napríklad fantastické vedomosti z oblasti kumránskych zvitkov. Chceme aj naďalej zhromažďovať podklady o rode a uverejňovať ich na internete. Budeme vďační za každú informáciu. Naším veľkým rodovým snom je vydať knihu o rode Trstenský. Aby v každej domácnosti rodu bola popri Biblii aj knižná spomienka na našich predkov. Predkov si môžeme uctiť napríklad aj obnovou kríža na Nových dieloch za Trstenou. Postavil ho šoltýs Trstenský asi v roku 1684 a v roku 1919 bol zničený. Ak by mal niekto fotografiu tohto kríža, budeme mu za ňu veľmi vďační. Nápadov je veľa, niečo však necháme aj naším potomkom. Držíme sa myšlienky, že ak nepoznáme minulosť, ťažko vieme objektívne posúdiť prítomnosť, a už vôbec nemôžeme úspešne predpovedať budúcnosť.