NIŽNÁ. Mnohí Oravci si v duchu prajú aspoň raz na Ostražicu vyjsť a rozhliadnuť sa z nej na všetky svetové strany. Kto tam nebol, snáď ani neuverí, že za pekného počasia je z vrcholu nádherný pohľad až na vzdialený majestátny Choč nad Dolným Kubínom, na končiare Západných Tatier – Roháčov, na vzdialenú Suchú Horu, na hory Oravskej Magury i bližšie vrchy Javorový a Prasatín. Pod úpätím Ostražice, ktorej nadmorská výška je 768 m, na pravom brehu rieky Orava začala pred vyše 600 rokmi vyrastať dnešná obec Nižná, ktorá má vo svojom erbe práve žltý vrch - vrchol Ostražice s typickými skalnatými útvarmi. Tie už v dnešnej dobe horšie vidieť pre rozšírenú a bujnú krovinatú vegetáciu.
V minulých rokoch sa niekoľko nadšencov rozhodlo na Ostražici postaviť veľký drevený dvojramenný kríž. Nižňania si dvojkríž ctia, ba na významné sviatky ho aj osvetľujú. Boli roky, keď sa pri kríži organizovali oslavy sviatku sv. Cyrila a Metoda. Tieto oslavy však po čase prestali, hoci sa mohli stať tradičnými. Ako ďalej?
Tohto roku milovníci prírody z Nižnej a okolia na podnet miestneho správcu farnosti Š. Hudáčka predsa len opäť na Ostražicu išli. Iba týždeň stačil na to, že sa farníci dozvedeli o chystanej svätej omši pri kríži na Ostražici, pravda, ak nebude pršať. Počasie bez dažďa vydržalo, a tak sa v nedeľu 14. septembra na vrchole Ostražice stretlo takmer 200 ľudí rôzneho veku. Svätú omšu celebroval vdp. Štefan Hudáček. V šume vetra si všetci účastníci omše uctili sviatok Povýšenia svätého kríža, ktorý tento rok pripadol práve na spomínanú nedeľu. V kázni pán farár zdôraznil najmä potrebu uctievania si kríža v každej domácnosti, v každom z nás, v každej chvíli nášho života. Nech kríž či krížik, malý či veľký, drevený, zlatý - akýkoľvek, nie je len ozdobou domácností alebo módnym doplnkom, ale symbolom nášho úprimného vzťahu k Tomu, ktorý za nás trpel a zomrel na dreve kríža, aby nás vykúpil.
Po svätej omši duchovný otec farnosti zaželal prítomným šťastlivý návrat domov, všetkým - tým z južnej strany Ostražice, Nižňanom, ale aj tým zo severnej strany vrchu, Zemanom.
Autor: CYRIL MORES