Na ceste smerom do Novote sme sa zastavili pri dome s pekne upraveným okolím. Zdá sa, že aj tu sa realizuje talent majiteľky. Zvonček pri vchodových dverách dohral svoju melódiu, keď sa vo dverách zjavila domáca. „Neučila som sa maľovať v umeleckých školách,“ povedala nám, pozývajúc nás dnu. „Bavilo ma to už odmala, začala som sama od seba. Keď som bola malá, v škole sme maľovali vodovými farbami. Už tam som spozorovala, že mi to ide.“ Kedysi bola prvoradá domácnosť a gazdovka. Helenini rodičia mali až 12 ha poľa. „Často hrešili, že načo robím také zbytočnosti...“
Učila sa podľa predlohy
„Vždy som si veľmi priala ísť do Svätej zeme. Nemala som na to peniaze, tu sa zrodila myšlienka využiť svoj talent. Tak ma to pokúšalo, až som si kúpila farby a skúšala som maľovať.“ Ako nám povedala, nešlo to len tak „samo od seba“. Keď sa vybrala do Námestova, na nástupišti v jednom z obchodíkov sa jej zapáčil akýsi obrázok. Ten si kúpila a skúšala podľa neho maľovať. „Najprv som si námet len tak načrtla a potom som maľbu stále zdokonaľovala. Bola som so sebou spokojná, veľmi sa mi podarila.“ Helena Balumová začínala s vodovými farbami, až neskôr sa odvážila vyskúšať olejové.
Pomáhala v kostole
Ľudia v dedine vedia o jej talente. Sem – tam ju niekto príde požiadať, či by mu niečo nenamaľovala, že si chce skrášliť domácnosť, alebo potrebuje darček pre blízkeho.
„Keď sa maľoval v dedine kostol, pán farár ma požiadal, či neprídem pomáhať pri reštaurovaní obrazov v kostole.“ A tak sa spoločne s kamarátkami Jarkou Kovalčíkovou a Katarínou Kasanovou podieľali na ich obnove.
„Katka Kasanová sa poznala s jedným reštaurátorom, ktorý nám radil, ako máme postupovať. Aj tu som nazbierala veľa cenných skúseností.“
Bavilo ju tvoriť
Nie je to len maľovanie, v čom pani Helena vynikala. Ľudia z dediny za ňou chodievali, aby im vymaľovala obrázky na krstné košieľky. „Keď ma už aj mamka vyhrešila, že by som sa mala chytiť poriadnej roboty a nielen stále maľovať, na chvíľu som od maľovania upustila.“ Hoci nebola vyučená krajčírka, zamestnala sa v Makyte. Ako tvrdí, i tam si veľmi rýchlo našla zábavku – šila svadobné šaty i šaty na prvé sväté prijímanie.
„Potom som sa zas začala venovať aranžovaniu. Baví ma všetko, pri čom môžem využívať fantáziu a tvorivosť.“
Maľovať neprestala
Hoci ju všetci hrešili, maľovať neprestala. „Maľujem dodnes. Keď mám chvíľku voľného času, alebo keď ma niekto požiada, že by chcel taký alebo onaký obrázok.“ Žiaľ, i ona má skúsenosti s nepochopením jej umenia. „No, áno, stalo sa mi raz, že ma jedna pani poprosila, aby som jej namaľovala svätý obrázok. Keď bol hotový, ani sa naň neprišla pozrieť, povedala mi, že zaň pýtam priveľa a že ho nechce.“ Ani takáto skúsenosť ju neodradila – obrázok sa možno zapáči niekomu inému, povedala si.
Niekoľko obrázkov z tvorby Heleny Balumovej je vystavených aj v miestnom obecnom úrade.
Autor: VP
