Článok pokračuje pod video reklamou
ov. A atmosféra bola napriek tomu rodinná.
Tradičné trojdňové podujatie sprevádzalo po celý čas nepriaznivé, mimoriadne chladné počasie. Organizátorov, ba ani samotných účinkujúcich to však neodradilo. Hoci mali všetci červené nosy, z tvárí im ani na chvíľu nezmizol úsmev. Nedeľňajší galaprogram prebiehal v amfiteátri chaty Slaná voda, no návštevníci sa so zimou „porátali“ – program sledovali zababušení v dekách.
Uchovávajú tradície
„Medzinárodné podujatie Gajdovačka je ojedinelým festivalom nielen na Slovensku, ale aj v priestore strednej Európy. Jeho poslaním ja odkrývať a uchovávať tradičné kultúrne symboly a prezentovať mladé gajdošské talenty,“ povedal nám Miroslav Žabenský, riaditeľ Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne.
Kultúrny program gajdovačky začal v piatok 12. septembra na Michalskom námestí v Tvrdošíne, pokračoval v Oravskej Polhore, kde v budove pri ihrisku slávnostne otvorili stálu expozíciu gajdošských tradícií na Orave.
Je jediným výrobcom
V sobotu dopoludnia, v rámci programu Ako sa rodia gajdy, sme spolu s inými výrobcami gájd navštívili dielňu Františka Skurčáka – v súčasnosti jediného výrobcu tohto starobylého nástroja na Orave. Ako sa dostal k výrobe gájd? „Vzal som si za manželku dcéru jedného z posledných oravských gajdošov,“ povedal nám F. Skurčák. „Žiadne z jeho detí sa k tomuto nástroju veľmi nemalo, nemal nasledovníka. A raz mi tak položartom povedal, že ak chcem jeho dcéru mať, musím vraj na gajdách hrať.“ Gajdy ho zaujali tak veľmi, že sa naučil nielen na nich hrať, ale ich aj zhotovovať. „Výrobe sa venujem vo voľnom čase, keď sa vrátim z práce.“ Neraz je vraj taký zahĺbený do roboty, že vo svojej malej dielničke ani nespozoruje, ako rýchlo beží čas. „Manželka mi sem – tam zvykne dať na vedomie, že je už veľmi pokročilá hodina tak, že mi tu zhasne,“ usmeje sa F. Skurčák.
Medzigeneračné odovzdávanie skúseností hry na gajdy sa počas podujatia realizuje prostredníctvom tvorivých dielní, známych ako Malá škola gajdovania. Tento rok sa niesla v znamení hry na chorvátske gajdy pod vedením riaditeľa centra pre tradičné ľudové nástroje Stjepana Vjeckoviča.
Zagajdovali si i zasúťažili
Gajdoši sa však nezdržiavali výhradne v Oravskej Polhore. V sobotu zagajdovali v skanzene v Zuberci, v Oravskom Podzámku na hrade, i v poľskej Milowke. Svojou hrou v programe zaujali nielen hostia – Hrvatski gajdarski orkestar zo Zagrebu, slovensko-francúzske hudobné zoskupenie Roc´hann, gajdošské hudby z poľskej Poznane, virtuózna hra Škóta Lindsaya Davisona a Španiela Xuacu Amievu, ale i slovenskí nositelia gajdošskej tradície.
Ťažiskovým bodom gajdovačky bola medzinárodná súťaž O Zboroňovu nôtu. „Záujem bol pomerne vysoký. Súťaže sa zúčastnilo 24 mladých gajdošov zo štyroch európskych štátov. Ich hru hodnotila medzinárodná 5-členná porota. Súťažiaci boli rozdelení do dvoch kategórií. V kategórii do 15 rokov sa na prvom mieste umiestnila gajdoška Iveta Skurčáková z Oravskej Polhory, v kategórii do 25 rokov patrilo prvenstvo Danielovi Dřímalovi z Mrákova u Domažlíc,“ povedal nám Miroslav Žabenský.
Japonec s bulharskými gajdami
Azda najväčším lákadlom pre všetkých bol exotický gajdoš Yutaka Ban z Japonska. Ako nám prezradil, študuje etnomuzikológiu v Bulharsku. Jeho snom bolo naučiť sa hrať na flaute, no nakoniec mu učarovali gajdy a pri nich aj zostal. V Oravskej Polhore zahral na bulharských i na podpolianskych gajdách. A to, že je na Slovensku, deklaroval aj spevom, samozrejme, po slovensky.
„Gajdovačku považujeme ešte stále za stretnutie, nie festival,“ hovorí Ivan Matis. „Nejde o to, aby gajdoši rýchlo odohrali a cestovali ďalej. Stretnutie trvá tri dni, je tu priestor na oddych, zábavu i na to, aby sa účastníci mohli medzi sebou porozprávať, odovzdať si skúsenosti.“
Gajdovačka sa uskutočila s finančnou podporou medzinárodného Višegrádskeho fondu, Žilinského samosprávneho kraja a Ministerstva kultúry SR. Jubilejný 10. ročník podujatia by sa mal konať už v zrekonštruovanom kultúrnom dome.
