V Osádke je učiteľov ako maku

OSÁDKA. ”Na takú malú dedinu je to pomerne veľký počet,” upozornil nás na zaujímavosť vo svojej obci Peter Harmat, ktorý je zhodou okolností tiež od učiteľského fachu. Nie vždy však bolo v Osádke toľko učiteľov. Podľa starostu Juraja Murinu bol dokonca problém zohnať pedagóga v blízkom okolí. ”Najbližšie žil učiteľ vo Vyšnom Kubíne, mám na mysli takého, ktorý bol domáci. Volal sa Jurák a učil v Leštinách. V tamojšej škole pôsobil určitý čas aj učiteľ Medzihradský z Medzihradného,” spomína J. Murina, ktorý zároveň patrí k najstaršej generácii Osádčanov.
Deti z Osádky navštevovali do roku 1935 cirkevnú školu v susednej obci Leštiny. Spolu s ďalšími dedinami totiž patrili pod jednu farnosť. V tom čase poslanci obecného zastupiteľstva intenzívne pracovali na tom, aby sa škola zriadila aj v Osádke. Spočiatku sa jej žiaci učili v priestoroch jednej opustenej drevenice. ”V obci bolo v tom období veľa detí. V roku 1928 sa nás narodilo až šesť. A takéto plodné boli aj ostatné roky. Pamätám si, že istý čas dochádzali do školy v Osádke aj žiaci z Leštín, lebo tamojšia budova školy mala narušenú statiku. Vtedy nás bývalo od prvého po ôsmy ročík v triede aj vyše tridsať. Tlačili sme sa v jednej miestnosti, v ktorej nebolo nič, len lavica vedľa lavice a hlava na hlave,” rozpráva starosta.
V roku 1939 postavili pre potreby miestnej základnej školy novú budovu. Jej súčasťou bol aj učiteľský byt, ktorý údajne nemal v širokom okolí páru. Dnes v ňom sídli obecný úrad. ”Ja som už tú školu nezažil, lebo po absolvovaní piateho ročníka pán učiteľ povedal, že by som sa mal ísť učiť vyššie. Tak som ako prvý z dediny šiel do meštianky v Dolnom Kubíne,” hovorí Juraj Murina. Spočiatku v novej škole dočasne učil Pavol Varga, ktorý dochádzal zo školy v Leštinách. Ako prvý stály pedagóg nastúpil do Osádky Ján Roháč, ktorý na Oravu prišiel z malej dediny pri Banskej Bystrici. ”V kuchynke drevenice, v ktorej bola škola, mal byt. V zadnej izbe skladoval učebné pomôcky. Po čase si tu našiel dievča, s ktorým sa neskôr oženil. Premiestnili ich do vedľajšej drevenice, kde mali viac priestoru. Asi po roku, ako sa im narodilo dieťa, mu manželka zomrela. Dodnes nikto presne nevie ako. Len sa povráva, že ju zabil blesk. Oni mali totiž ako jediní v obci rádio. Signál chytali vysoko vedenou anténou. Keď bola búrka, blesk údajne udrel do stĺpu, z ktorého viedol kábel do rádia, a ženu zabil. Našli ju mŕtvu v posteli.” Ján Roháč učil v Osádke do roku 1948. Po februárových udalostiach nastúpil do funkcie predsedu Okresného národného výboru a z obce odišiel. Po jeho odchode sa vraj v učiteľskom kresle vystriedalo mnoho pedagógov, no žiadny v Osádke dlho nepobudol. Mzdu učiteľom vyplácala obec a určitou čiastkou prispieval aj štát. Samospráva im zároveň prilepšovala aj prídelmi naturálií. Škola v Osádke fungovala podľa slov starostu do 70. rokov minulého storočia. Zrušili ju pre malý počet žiakov.
História sa však obrátila a v súčasnosti je v obci skutočne veľká koncentrácia učiteľov. Ide o ľudí s trvalým bydliskom v Osádke, z ktorých niektorí sa síce neživia učiteľstvom, ale pedagogiku študovali. ”Prví sú manželia Harmatovci. Pani učí v Kňažej, on robí riaditeľa v malatinskej škole. Zoznámili sa spolu na štúdiách a on sa tu priženil. Sestra pani Harmatovej tiež vyštudovala učiteľstvo. Ďalšou učiteľkou je Martina Tomková. Prisťahovala sa sem s manželom. Oľga Kľúčiková a Mária Ševčíková, ktorá sa tu vydala, sú tiež pedagogičky. Ďalším je Branislav Urban, ktorý sa priženil do Poruby, no trvalé bydlisko má stále vedené v našej obci. Potom je to Pavlína Mičlová, doktorka pedagogiky. Tá učí na policajnej akadémii. A Alena Zvarová, bývalá riaditeľka materskej školy,” vymenoval všetkých učiteľov z dediny starosta Juraj Murina.