VAVREČKA. V sprievode Agáty Janoľovej a jej vnúčika Samka sme vzápätí prešli spleťou uličiek a dvier cez humno. Keď sa pred nami otvorili posledné dvere, odrazu sme mali pred očami akoby kus rajskej záhrady – jablone, obťažkané tohtoročnou hojnou úrodou, slivky, kukurica, paradajky... A uprostred plodov záhradkárskej práce Janoľovcov sa vypínali unikáty, kvôli ktorým sme sem prišli.
„Toto sú tie manželove uhorky, na ktoré sa pýtate. Zasadil ich ako celkom obyčajné uhorky, a toto z nich vyrástlo,“ ukázala nám pani Agáta. Na našu otázku či im niečím „pomáhajú“ rásť, len záporne pokrútila hlavou. „Všetko, čo je v tejto záhrade, je prírodné, dopestované bez akýchkoľvek chemikálií. Je to kus Božieho diela.“
Uhorky, ktoré Ľudovít Janoľ pestuje pod holým nebom pripomínajú skôr fazuľový megastruk, a hoci ešte stále celkom nedozreli, už teraz merajú viac ako 80 cm.
