Článok pokračuje pod video reklamou
Alfréd Patsch sa narodil v dedinke Kunešov, ktorú v minulosti osídlili Nemci. Na Oravu sa dostal v roku 1964 ako učiteľ ruštiny a hudobnej výchovy. Začínal v Dolnom Kubíne. Neskôr prešiel školami v Kňažej, kde spoznal aj svoju manželku – nemčinárku, v Nižnej až napokon v roku 1985 zavítal do Malatinej. V tamojšej základnej škole sa stal riaditeľom.
„Vždy som mal bližšie k hudobnej výchove. Hrám na niekoľkých nástrojoch a bol som aj členom Spevokolu oravských učiteľov. Neskôr som bol jeho dirigentom. Naposledy sme sa zo spevokolu stretli pri príležitosti pomenovania Základnej školy Petra Škrabáka. Zišli sme sa tam samí dôchodcovia. Mladí už o to akosi nemajú záujem,” rozpráva A. Patsch. S kontrabasom v ruke strávil v radoch folklórneho súboru Oravan 16 rokov. „Kontrabas bol pre mňa úplne nový, neznámy nástroj. Bola to pre mňa výzva naučiť sa na ňom hrať. Veľmi mi v tom pomohli kolegyne z umeleckej školy,” spomína na to obdobie učiteľ vo výslužbe.
Svoje vedomosti a skúsenosti odovzdával aj žiakom v záujmových krúžkoch. Okrem tých hudobne smerovaných viedol aj krúžok rezbárstva. „Veci z dreva sa mi vždy páčili. Pochádzam z obce, kde sa vyrábali drevené hračky. Zhotovovali ich baníci v čase odpočinku. Môj ujo vedel robiť krásne veci. Ja som sa snažil vždy vyrobiť to, čo som videl a zaujalo ma to. Začínal som so štítkami pod parožie. Neskoršie som vyrezával poličky, varechy a rôzne náradie do domácnosti. Vyrezávam aj drevené diplomy pre rybárov. To na Orave dlho nikto nerobil,” hovorí 64-ročný drevorezbár-samouk. Pán Alfréd zbiera aj slovenské porekadlá a príslovia. Tie sú často súčasťou jeho drevených výrobkov. Prvé dláta, s pomocou ktorých spracúval drevo, mal od svojho otca. Kúpil ich v Rakúsku. Pri práci s remeselníckymi nástrojmi si dáva obzvlášť pozor na prsty na rukách. „Potrebujem ich predsa na hranie, aj vyrezávanie.” Rezbárstvo je totiž Alfrédovou srdcovou záležitosťou, ako sám tvrdí.
„Na jednej strane je to vyplnenie voľného času. Keďže na dôchodku je ho viac, treba ho využiť zmysluplne. A teší ma, keď môžem svojím výrobkom niekoho obdarovať a potešiť,” zdôvodňuje svoju lásku k drevu A. Patsch.
