Kmeňový hráč Lokomotivu Moskva sa odhodlal k hosťovaniu a opätovnému naštartovaniu svojej kariéry. Jeho anabáza v Sportingu Lisabon nedopadla najlepšie kvôli viacerým zraneniam. Všetko sa to začalo pred dvomi rokmi v ruskej najvyššej súťaži, kde mu zlomili sánku. Odvtedy hľadá stratenú formu. Nielen o tom sme sa s niekoľkonásobným reprezentantom Slovenska zhovárali.
Máte skúsenosti s pôsobením v rôznych kluboch. Ako ste zobrali fakt, že budete od nového ročníka pôsobiť v jednom z klubov pražských „S“?
- Priznám sa, zobral som to pozitívne. Už z pôsobenia v Lokomotive a Sportingu Lisabon som si zvykol na tvrdé konkurenčné prostredie, kde je na hráča vyvíjaný tlak. V Sparte to akosi nepociťujem, aj keď je pravdou, že nároky na hráča sú prirodzene aj tu. Určite je to iné, ako keby som prišiel do Sparty z Ružomberka. Možno by sa mi podlomili kolená. Jednoducho čakám na svoju príležitosť.
Do Nemecka odchádza Michal Kadlec. Práve tento post na ľavej strane obrany by ste mali zastať. Predpokladáme, že ste už adekvátne nabudený.
- Do Sparty som šiel s tým vedomím, že odchádza Michal Kadlec. Mohol som zostať v Moskve a zarábať veľké peniaze. Avšak hral by som za rezervu. Povedal som si, že radšej uberiem z finančných nárokov, ale budem hrávať, kde budem na očiach celej Európy.
Problémy s nastupovaním do zápasov vás postretli aj v Sportingu Lisabon.
- Nielen vo futbale, ale v športe väčšinou platí, že čím viac človek chce, tým sa menej darí. Pôsobenie v Sportingu toho bolo príkladom.
Aká je nálada v kabíne? V mužstve sú osobnosti tipu Patrika Bergera a Tomáš Řepku.
- Výborná. Za tri roky strávené v cudzine som sa toľko nenasmial ako tu za týždeň. Spomínané osobnosti rozhodne neglorifikujem ako malý chlapec. Beriem ich, že sú to hráči, ktorí niečo dokázali. Každý sme si niečo prešli, takže sa príliš nenadchýnam.
Viete popísať prínos Patrika Bergera pre mužstvo?
- Patrik bude vždy veľkou osobnosťou. Vyplýva to z toho, že má niečo za sebou. Má svoje slovo a dokáže usmerniť. Pre mladých hráčov je určite vzpruhou.
Svojím nastupovaním v základe si chcete vykoledovať opätovný návrat do reprezentácie?
- Reprezentácia je pekná vec, ale mojou prvoradou prioritou je hrávať v Sparte. Vlastne začínam odznova. Musím sa rozohrať, získať rytmus a zápasovú kondíciu.
Vypadli ste z 3. predkola Ligy majstrov z Panathinaikosom Atény. Ako sa na tento smolný dvojzápas pozeráte?
- Myslím si, že to bol schodný súper, na ktorého sme po hernej stránky mali. Povedzme Slavia Praha narazila na AC Fiorentinu, ktorá je ďaleko disponovanejším tímom než Panathinaikos. Škoda vlastného gólu na domácej pôde. Nič sa nedá robiť.
Čo hovoríte na „skalných“ fanúšikov mužstva a ich známy pokrik „co je“?
- Priznám sa, som trošku sklesnutý z úrovne fandenia. V Aténach fandilo domácim 65 tisíc fanúšikov bez ohľadu na to, či sa tímu darí. Ako náhle sa vám v Sparte nedarí v zápase, fanúšikovia vám to dajú hlasno najavo. Zvlášť, ak niektoré nemiestne pokriky idú z úst 14-ročných výrastkov.
Nestáva sa často, aby v najprestížnejšom klube Česka pôsobili dvaja Oravci. Ako vychádzate s Matúšom Kozáčikom?
- Výborne. Matúš sem-tam mieša slovenčinu s češtinou, ale to mu nezazlievam. V Prahe pôsobí šesť rokov, čo je dlhá doba.
Autor: TB
