Oravan získal nové ocenenia

Týždňový pobyt v 21 tisícovom meste Tomaszow Lubelski vo východnej časti krajiny priniesol členom súboru nové skúsenosti, priateľstvá, no najmä úspechy. „Na festival Roztocze, ktorý je medzi folkloristami známy ako festival s veľmi dobrou úrovňou, sme sa ponúkali asi štyri roky. Tento rok konečne organizátori zareagovali a do Tomaszowa sme pozvanie dostali,“ rozpráva Ľubomír Jarolín.
Hneď po príchode Oravci dostali do rúk festivalový formulár a hodnotiace hárky pre jednotlivé festivalové dni. Na hodnotenie úrovne jednotlivých programových blokov bola menovaná medzinárodná porota zložená z odborníkov - etnografov, etnomuzikológov a choreografov. Každý zúčastnený súbor mal ešte do poroty doplniť jedného svojho zástupcu. V prípade Oravanu to bol Matúš Petrášek, čerstvý mladomanžel tanečnice Denisy Juráňovej. „Povedali sme si, že jeden laický pohľad pri toľkých odborníkoch nezaškodí a napokon sa ukázalo, že jeho názory sa od názorov odborníkov vlastne nelíšili,“ povedal vedúci súboru.
Festival začínal v stredu večer uvítacím ceremoniálom. Po prvom kontakte s ostatnými účinkujúcimi si oravskí folkloristi najviac padli do oka s Mexičanmi a domácimi Poliakmi. Prvý festivalový večer začínal slávnostným nástupom súborov s privítacími príhovormi. Pri ohlásení Oravanu a prvých tónoch tanca z Brezovice zaznel v hľadisku potlesk. Páčil sa najmä Sáričkový a Šaffove cifry a Zemplín. „V piatok sme opäť tvrdo trénovali. Náš nový basista Matej Kubriczký spolu s akordeonistom Marekom Strežom potrebovali precvičiť tance, ktoré sme pripravili na večer. Po obede sme už v krojoch odchádzali do Tomaszowa, kde nás čakala spoločná omša, pri ktorej každý súbor zaspieval i zahral jednu, alebo dve piesne a po nej krátky sprievod ulicami mesta až k amfiteátru. Po sprievode začal hneď večerný program. Všetky súbor mali predstaviť nové čísla zo svojho programu. Aj my sme museli zmeniť repertoár a tak sme skombinovali tanec z Myjavy – Starobabský s dievčenským tancom z Horehronia a na záver sme pridali Terchovú. Opäť sme boli milo prekvapení odozvou publika. Čo sa ale dialo po nás nevieme, lebo hneď sme odchádzali pripravovať spoločne s Mexičanmi slovensko-mexický národný večer.“ Ten začali Mexičania svojou hudbou, tradičnými hrami i pripravenými pochúťkami. „My sme na prezentáciu slovenských pokrmov neboli pripravení, tak sme kŕmili prítomných slovenskou ľudovou hudbou a tancom. Okrem dobrej nálady mal piatkový večer pre nás ešte jedno výrazné plus. Členovia poroty si ma po príchode na stredisko zavolali na krátky rozhovor. Po prvých slovách predsedu poroty, profesora Ceperka z Krakowskej univerzity ma ovládli samé príjemné pocity. Predseda pochválil a žiadal ma, či by sme do dvoch častí pripravovaného nedeľného galaprogramu nemohli zaradiť Terchovú a Zemplín. Samozrejme som súhlasil,“ hovorí Ľ. Jarolín.
Slávnostný nástup na galaprogram bol pre účinkujúcich nezabudnuteľný zážitok. Festival síce nebol súťažný v pravom zmysle slova, no to, čo prišlo na záver slávnostného nástupu, bolo úžasné. Oravan bol hodnotený veľmi vysoko po tanečnej i muzikantskej stránke a porota dokonca urobila jednu výnimku – napriek tomu, že nezvykne udeľovať individuálne ocenenia, primáš Jakub Šiška dostal individuálne ocenenie za vysokú technickú úroveň a vynikajúci hudobný prejav.