SIHELNÉ. V predposlednú augustovú nedeľu sa v Sihelnom stretli milovníci podomácky vyrobených traktorov. Súťaže sa zúčastnili štyri desiatky unikátov z celého okolia.
„Mali sme tu nielen domácich majstrov, prišli aj zo susednej Rabče, Rabčíc, Oravskej Polhory, cez kopec prišli aj traktoristi z Oravského Veselého. Z najväčšej vzdialenosti prišiel traktorista z Hruštína,“ povedali nám hlavní organizátori. Marián Stašš, Jozef Ferniza, Dušan Brandys, Dušan Grobarčík, Milan Kornhauser, Anton a Jozef Vnenčák priznali, že s plánovaním akcie začínajú každý rok už v zime. Tento ročník bol naozaj dobre premyslený. V sobotu odskúšali trať džípy a štvorkolky, v nedeľu patrila len traktorom.
Súťažiaci sa v Sihelnom začali sústreďovať už od desiatej hodiny dopoludnia. Krátko po zaregistrovaní sa v plnej kráse predviedli celej dedine počas Spanilej jazdy. Tohtoročnú trasu organizátori trocha predĺžili.
„Minulý rok sme išli len z ihriska okolo fary, tentoraz sme chceli, aby aj Nižný koniec z toho niečo mal, takže sme začali pred tabuľou, označujúcou vstup do obce, a prešli rovnakou trasou ako vlani, len sme si ju predĺžili o dva kilometre. Podarilo sa nám to načasovať presne tak, že keď ľudia vychádzali z kostola, prechádzali tadiaľ traktory. Vyzeralo to u nás ako na odpuste,“ hovorí Anton Vnenčák, jeden zo skupiny organizátorov. „To bolo dymu, smradu a najmä - obrovský rachot!“
Na pravé poludnie sa začalo súťažiť. Traktoristi museli zabojovať v štyroch disciplínach: terénny prejazd, rýchlostné preteky, jazda zručnosti a slalom s drevom. Na príprave trate si dali chlapi poriadne záležať. Hoci pripomínala tankodrom, súťažiaci si ju mohli prísť už deň pred súťažou vyskúšať. „Záležalo nám na tom, aby trať bola primerane náročná, aby prešli všetci. Mala to byť zábava a adrenalín, nie nejaké trápenie. A napokon - už sa pomaly začínajú kopať zemiaky, takže nikto si sem nepôjde svoj stroj zničiť,“ vysvetľujú organizátori.
Súťažiaci boli rozdelení do dvoch kategórií – 2x4 (pohon na jednu nápravu) a 4x4 (pohon na dve nápravy).
„Mali sme súťažiaceho od nás z dediny, na ktorom hneď ako prišiel, bolo vidieť, že je poriadny „kutil“. On ten svoj traktor dokáže doslova „zbúchať“ doma na kolene za nejaké dva týždne - to je poriadny extrém. Keď prišiel na zápis, ešte bolo cítiť farbu na traktore,“ spomínajú na úsmevné príhody chlapi zo Sihelného.
Zaujímavosťou bolo, že porota prideľovala miesta, nie ceny. Každý mal právo vybrať si spomedzi cien, ktoré do súťaže venovali štedrí sponzori. „Cenu dostal každý. Mohli si vybrať napríklad záhradnú kosačku, friťák, vŕtačky, termosky, gola sadu, fúrik či balíček obyčajných žiaroviek, skrátka, všetko možné. Nám sa páčilo, že aj keď boli súťažiacim pridelené miesta, nevyberali si ceny v závislosti od najdrahšej po najlacnejšiu. Každý sa poobzeral dookola a vybral si to, čo uznal za vhodné, že by sa mu práve doma zišlo. Aj sme sa pri tom zabavili, našiel sa totiž aj súťažiaci, ktorý si vybral práve spomínaný fúrik - a povedal, že ho venuje svojmu švagrovi, ktorý si ho vraj od neho stále požičiava. Nuž mu ho dal so slovami – tu si ho vezmi a už nepožičiavaj!“ Minulý rok sa v Sihelnom zišlo okolo 4000 divákov. „Hodnotiac podľa toho by sme povedali, že tento rok ich bolo minimálne raz toľko,“ tvrdia organizátori.
Zvládnuť takúto akciu po organizačnej i finančnej stránke je nesmierne náročné. Organizátorom však podal pomocnú ruku miestny obecný úrad a štedrí sponzori. „Naše poďakovanie plným právom patrí aj našim ženám a deťom, ktoré nás tiež podporovali. Učiteľkám – porotkyniam i kuchárkam za chutný guláš, ktorý nám uvarili.“
Autor: VP
