V slovenskej výprave zabrali doposiaľ najhorúcejšie želiezka, do ktorých vkladali Slováci medailové nádeje. Najväčší rozruch však už v úvode olympijských hier budí plávanie. Pekingská „kocka“ národného plaveckého centra denne ponúka spŕšku najlepších časov histórie. Popri skvelých Američanoch a Austrálčanoch sa spomedzi európskych plavcov ako-tak darí držať krok Rusom, Talianom či Francúzom. Kde sú naši?
Bývalá svetová rekordérka Martina Moravcová je na svojej piatej olympiáde. V Barcelone 1992 bola akýmsi „benjamínkom“ československej výpravy. Vtedajší reprezentačný tréner Dan Machek okomentoval jej výkony zo štúdia ČT veľmi pozitívne, s perspektívou do budúcnosti. Kým pre Martinu bola barcelonská olympiáda premiérou, vtedy ešte stále slovenský rekordér Marcel Géry v drese Kanady svoju kariéru končil. Niekdajší zverenec Ladislava Hlavatého si vybojoval v disciplíne 100 m motýlik 6. miesto. Komentátor Jiří Baumruk si Marcela pozval do štúdia, aby spoločne analyzovali rozdiely medzi československým a kanadským plávaním. To však ani jeden netušil, že bradatý slovenský rekord Marcela Géryho na 100 m voľný spôsob z roku 1985 – 50,93 sek. - bude platný ešte aj koncom prvej dekády 21. storočia. Možností na jeho prekonanie bolo pritom viacero. Jednou z nich bol trenčiansky odchovanec Ľuboš Kriško. Avšak ani on sa okrem znakárskych šprintov nedokázal presadiť a pokoriť Géryho status. Pekingská olympiáda však rozhodne nemala stroho konštatovať, že slovenské plávanie je v kríze. Treba zabudnúť na výsledky Martiny Moravcovej, ktorá bola svojho času na slovenské pomery ojedinelým zjavom. Virtuálne preteky Američanov a zvyšku sveta posúvajú hranice ľudských možností k nepredstaviteľným métam. Zdalo sa, že éra Austrálčana Iana Thorpeho, ktorý hranicu svetového rekordu na 200 m voľný spôsob posunul o takmer 3 sekundy (predchádzajúci svetový rekord Giorgia Lambertiho z roku 1989 trval 10 rokov) bude dlhodobejším odkazom. To by sa však vo svetových bazénoch nesmela objaviť americká „kosatka“: Michael Phelps. Ten z Thorpeho času ukrojil ešte ďalšieho pol druha sekundy. Kto príde za Phelpsom? Plávanie nám pripravuje už niekoľko rokov množstvo prekvapení. Okrem výkonnostného progresu Ľuboša Kriška v znaku slovenské plávanie „zaspalo“. Pri súčasných podmienkach je ťažké odhadnúť, kedy sa zobudí. Všetko sa totiž začína v takých kluboch, akým bol pred desiatimi rokmi klub v Nižnej. Oravské plávanie bolo z hľadiska celoslovenského rozmeru uznávaným elementom.
Svetlými zábleskmi boli výkony Dolnokubínčanov Michala Haška, či Kataríny Mikulovej. Čo je to však v porovnaní so svetom, kde už 15-ročné deti dokážu konkurovať najlepším? Niekdajšia maďarská plavkyňa Kristina Egerszegi sa stala olympijskou víťazkou na 200 m znak už v štrnástich! Spomínaný Michael Phelps bol v pätnástich piaty na 200 m motýlik. Už na tom vidieť, kde je svet a jeho tréningové metódy v porovnaní s tými našimi. Na Slovensku doznieva posledná generácia plavcov, ktorá dokázala čo- to vyťažiť z bývalého systému športovej prípravy. Opýtali sme sa súčasných aj bývalých oravských plavcov, ako vidia aktuálne postavenie slovenského plávania.
Boris Šamik (bývalý slovenský reprezentant): „Myslím si, že sa od našich čias nič nezmenilo. Stále nie sú peniaze... Na Slovensku chýba kontinuita prípravy predovšetkým na vysokých školách. Tam nie sú podmienky pre vrcholový šport vôbec. Nedá sa tvrdiť, žeby bola na Slovensku zlá metodika tréningu. Chýba nám však celkový servis. Nehovoriac o tom, že za progres v plávaní hovoria aj technické vymoženosti. Evidentné nie sú len pokroky najlepších, ale aj 1,5-sekundové zlepšenie Ľuboša Kriška na 100 znak.“
Michal Žuffa (juniorský reprezentant SR v 90. rokoch): „Priznám sa, že súčasnú pozíciu slovenského plávania si odhadnúť netrúfam. Dlhodobejšie som mimo diania. Rozhodne vnímam problémy v podmienkach a inšpirácii. Čo ma však udivuje na súčasnom plávaní, to je progresivita výkonov. Kým za našich čias sa svetové rekordy posúvali o stotinky, dnes je to o desatiny až sekundy. Ťažko povedať, čomu to pripísať. Technológia materiálov a detailne stavané bazény do toho majú určite čo povedať. Na olympiáde stíham sledovať len plavecké finále. Zaujal ma výkon Ľuboša Kriška, ktorý sa na znakárskej stovke zlepšil o neuveriteľných 1,5 sekundy.“
Autor: TB
