MEDZIBRODIE NAD ORAVOU. Štefan a Terézia Karčovci sa poznali od detstva, pretože obaja vyrastali v Medzibrodí. Zosobášili sa 11. augusta 1948.
„Vtedy boli svadby chudobné. Dostali sme na prídel päť litrov pálenky a päť kíl mäsa. A s tým bolo treba urobiť svadbu. Obrad sme mali v kostole v Bzinách, hostinu v miestnej krčme, ktorá vtedy patrila rodine mojej ženy,“ spomína si na svoj svadobný deň 82-ročný Štefan. Karčovci spoločne vychovali deväť detí. Jeden zo synov však už nežije, mal nehodu. Uživiť mnohopočetnú rodinu z učiteľského platu otca nebolo jednoduché. Našťastie, pán Štefan dostal do vienka usilovnosť a šikovnosť, ktoré pretavil do práce s drevom. Aj drevený interiér medzibrodského kostola pochádza z jeho dielne.
Briliantovú svadbu Karčovci oslávili v kruhu svojej najbližšej rodiny. „Zišli sme sa v nedeľu. Aj keď to nebolo celkom podľa našich predstáv. Veľa vnúčeniec je teraz roztrúsených po svete, takže sme neboli kompletní,“ hovorí oslávenec. Zablahoželať im prišiel aj starosta Michal Janota, ktorý manželom odovzdal slávnostnú plaketu a finančný dar.
Nás zaujímalo, ako sa dá svorne nažívať mužovi a žene toľko desiatok rokov.
„Keď sa človek vie uskromniť, dokážete jeden druhému odpustiť a viete sa zmieriť, tak sa dá prežiť spoločne aj šesťdesiat rokov. Nie tak, ako dneska. Niekto sa zoberie, odchádza zo sobášnej siene a už rozmýšľa, ako by sa rozviedol a mohol získať väčší majetok. My sme vtedy veru ničoho nedostali, len jeden druhého,“ povedal nám Štefan Karč.
Autor: SM