Pili kontaminovanú vodu

ovalo mesto na vlastné náklady.

DOLNÝ KUBÍN. Mária býva v dome na Srňacom 21 rokov. „Studňu sme si každý rok vyčistili. Ja som nebola chorá, ani manžel nemal zdravotné problémy. A koľko ľudí sa z nej napilo, a nič... Potom som dostala zápaľ pľúc a muž tiež ochorel. Určite z tej vody,“ hovorí dôchodkyňa. Máriina voda v studni začala byť od istého času kalná, špinavá a zapáchala. Zamestnanec mestského úradu, ktorý bol celú záležitosť v Srňacom preskúmať, použil dokonca slová, že by „do tej vody nedal ani ruku“. Výsledky rozborov potvrdili, že voda je silno znečistená. Poškodená žena sa s prosbou o vyriešenie jej problému obrátila na políciu i vedenie mesta. Tomu zo zákona vyplýva povinnosť zabezpečiť v prípade potreby svojim obyvateľom dodávku pitnej vody. Stalo sa a Medzihradským vozili vodu v bandaskách trikrát do týždňa. „Keď som potrebovala, priniesli mi aj dvesto litrov. Veď umývať sa treba, aj prať,“ rozpráva so slzami v očiach Mária. Príčinu skomplikovania ich života na penzii vidí v nezodpovednom správaní sa svojho suseda. Ten vlastní neďaleko nehnuteľnosť, ktorú s rodinou využíva ako víkendovú chatu, alebo ju prenajíma. Nestará sa údajne o chod žumpy tak, ako by sa mal, a jej obsah znečisťuje okolité prostredie. Osadníčka Srňacieho, ktorá si neželala byť menovaná, nám povedala, že najhoršie to je, keď chatu obýva väčší počet ľudí. To sa vraj fekálie zo žumpy doslova valia po ceste dolu osadou.
Marián Smoleň, vedúci odboru výstavby potvrdil, že u spomínaného vlastníka domu v Srňacom zistili v prevádzkovaní žumpy nedostatky. Pre jej nedostatočné tesnenie dochádzalo k vypúšťaniu splaškov do povrchových a podzemných vôd. „Posúdili sme to ako priestupok a prípad odstúpili obvodnému úradu životného prostredia.“ Ten vlani vinníka pokutoval v maximálnej možnej výške.
„V osade sme zároveň nariadili ďalším trom majiteľom nehnuteľností, aby si vybudovali čiastiarne odpadových vôd. Pristúpili s nami na dohodu a stavby už majú skolaudované,“ uviedol prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Dolnom Kubíne Miloš Murina.
Podľa M. Smoleňa je systém odkanalizovania Srňacieho na dnešnú dobu nevyhovujúci. Majitelia nehnuteľností likvidáciu splaškov riešia žumpami, domácimi čistiarňami odpadových vôd alebo latrínami. Priepustné podložie zeme a nedisciplinovanosť niektorých osadníkov, ktorí žumpám a čistiarňam nevenujú dostatočnú pozornosť, môžu spôsobovať, že splašky sa dostanú aj do povrchových a podzemných vôd.
K znečisťovaniu prostredia v osade blízko Dolného Kubína podľa slov osadníka, ktorý si tiež neželal zverejniť svoje meno, veľakrát prispeli aj samotní manželia Medzihradskí. Myslí si, že ich časté sťažnosti sú prehnané. Nepáči sa mu ani to, že mesto im z vlastného rozpočtu dalo vyvŕtať studňu. „Ako k tomu prídu ostatní občania Dolného Kubína? Prečo aj oni nemajú vodu zadarmo? A osadníci? Nikto z nich nemá pitnú vodu. Tú si nosíme z domu.“ Marián Smoleň: „Našou povinnosťou je v prvom rade zabezpečiť pitnú vodu pre rodinné domy, nie pre rekreačné objekty. Toto nebol prvý prípad, kedy mesto na vlastné náklady vybudovalo vodný zdroj svojim občanom. Mali sme ich nechať bez pitnej vody?“
Vlastníci víkendových chát, s ktorými sme sa uplynulý týždeň rozprávali, sa obávajú, ako bude rekreačná oblasť vyzerať za pár rokov. Kompetentní totiž podľa nich dávajú od problému ruky preč. Mali by si viac posvietiť na to, či všetci osadníci dodržiavajú predpisy súvisiace s prevádzkovaním žúmp a čistiarní odpadových vôd. „Viete, rekonštruovali sme to tu v dobrej viere, že tu raz my aj naše deti nájdeme potrebný pokoj a čistú prírodu. Dnes mám ale o tom silné pochybnosti,“ vyjadrila svoje obavy chatárka.