Most postavili v najširšom mieste

ORAVSKÝ PODZÁMOK. Naposledy prešla „lavica“ väčšou generálkou pred deviatimi rokmi. Tentoraz samospráva plánuje obnoviť na moste nátery, opraviť oplotenie a vymeniť poškodené dosky. Lávka bola postavená v 50. rokoch minulého storočia. Miestnym obyvateľom uľahčuje život a ľuďom zo susedných dedín skracuje cestu. Spája totiž Dolnú Lehotu s jej miestnou časťou Kačurkovom a Oravským Podzámkom. Ľudia tadiaľ chodia aj do práce na pílu.
Kým ešte most neexistoval, prepravovali sa obyvatelia z jednej strany na druhú takzvaným hajovom. Bola to loďka pripevnená k lanu, ktorá sa pohybovala pomocou prúdu rieky. „Pamätám si, že na konci dediny žili Kyškovci. Naproti domu mali odstavenú plť, ktorú používali prakticky každý deň. Plavili sa na nej na druhý breh rieky, pretože tam mali záhradku,“ spomína starosta Jozef Záhora.
K „lavici“ sa viažu dve dramatické udalosti, pri ktorých prišla jedna žena o život. Prvá sa stala krátko po jej výstavbe. Vtedy po bokoch mosta ešte nebolo oplotenie. „Deti išli ráno do školy. Náhle sa strhol veľký vietor a lavicu nadvihlo. Jedna školáčka, Marka Kuhajdová, niesla na chrbte veľký batoh. Neudržala sa a spadla do vody. Po mňa prišla s krikom dcéra, aby som sa išla pozrieť a pomôcť jej. Keď som prišla na miesto, videla som, ako asi 50 metrov pred dievčaťom pláva taška a za ňou prúd unášal Marku, ktorá už bola v bezvedomí. Pri páde sa musela udrieť. Bolo to niekedy vo februári, bola strašná zima. V dedine nanešťastie takmer nikoho nebolo, lebo v Dubovej mal jeden farár pohreb. Najprv jej na pomoc skočil jeden chlap, ale nedobehol ju. Potom sa do vody hodili aj s palicami ďalší dvaja a Marku vytiahli. Ešte neboli ani na brehu a už volali o pomoc. Náhodou išlo okolo auto. Tak ju doňho naložili a odviezli do nemocnice v Ružomberku. A predstavte si, že dievča nemalo po tej nehode žiadne následky. Teraz žije v Chorvátsku. Vydala sa tam,“ rozpráva Anna Červeňová.
O niekoľko rokov neskôr však most pripravil o život Annu Klimčíkovú z Dolnej Lehoty. Bolo to zhodou okolností tiež v zimnom období a za nepriaznivého počasia. „Prišiel veľký vietor. Jeden muž odtiaľto ľudí upozorňoval, aby cez most neprechádzali, lebo bol poškodený a nesvietili ani lampy. Píla v Podzámku bola v tom čase v prestavbe, tak Anna Klimčíková robila v Tvrdošíne na nočné zmeny. Keď ju teda dcéra nenašla v ten večer doma, myslela si, že je v práci. Na druhý deň prišla k mame znova, no v nej už skrsklo podozrenie, že čosi nie je v poriadku, lebo aj jedlo bolo nedotknuté. Začali ju hľadať. Neskôr sme sa dozvedeli, že po práci išla ešte pomôcť dcére, ktorá bývala na druhej strane, s deckom, lebo mala zlomenú ruku. A keď sa vracala domov, to už nikto nevie, ako to bolo, či sa prevrátila, alebo sa pod ňou nejaká doska prepadla. Našli ju po šiestich týždňoch v krpeľanskej priehrade.“
Keď išli most stavať, rozhodovalo sa, kde bude stáť. Niektorí navrhovali dolnú časť obce, iní hornú. Napokon ho postavili v strede Dolnej Lehoty, paradoxne v mieste, ktoré je od jedného brehu k druhému najširšie. Meria vyše sto metrov.