Zlatý škapuliar - cenu pre víťazov súťaže – si napokon neodniesol žiaden z oravských včelárov, no v konkurencii kolegov z „medonosnejších“ oblastí to nie je nič nezvyčajné.
„Toho roku sme sa rozhodli hodnotiť medy v dvoch kategóriách – medovicový a kvetový. Ide o rozdielne medy, preto tá voľba,“ povedal nám predseda Spolku včelárov Slovenska Pavol Kameník. Laicky povedané: medovicový med včely vyprodukujú, keď robotnice pracujú v medujúcej hore, kvetový je z najrôznejších druhov kvetov. „Na Orave platí, že ľudia najradšej kupujú tmavý med, je to jednoducho v nich. Napríklad agátový, ktorý patrí k najkvalitnejším, je u nás na okraji záujmu, hoci by to malo byť naopak...“
Odborní degustátori napokon rozhodli, že víťazom v kategórii medovicové medy sa stal Jozef Zumrík z Lemešian, najlepší kvetový med priniesol do Trstenej Jozef Korem z Prešova a recept na najlepšiu medovinu má Jozef Toma zo Smižian.
Zaujímali sme sa aj o vplyv kvality medu na pečenie medovníkov. Veľa o tom vie medovnikár Peter Kováčik z Námestova, ktorý sa aj s manželkou výrobou medovníkov živí.
„Ak máte kvalitný med, medovník je krásne zlatohnedý. Podľa toho aj rozoznáte v obchode či na jarmoku pravý medovník – ak nemá krásnu živú farbu, nie je to medovník, skôr perník,“ hovorí medovnikár. „Môj recept na medovník nie je žiadnym tajomstvom, dám ho komukoľvek, kto sa naň spýta. No často sa stretávam s tým, že potom mi dotyčný zavolá a posťažuje sa, že som mu nedal dobrý recept, lebo keď podľa neho napiekli, nebolo to to isté... Ale to nikdy nemôže byť to isté. Keď vkladáte so úst medovník, s ním vstrebávate aj okolitú atmosféru, napríklad čaro Vianoc, Veľkej noci, jarmoku či takéhoto festivalu. A tú si doma už za žiadnych iných okolností nedokážete vytvoriť. Taký bol napríklad aj prípad zákazníka, ktorý robil koštovku môjho medovníka na nejakom zimnom podujatí. Keď sa sťažoval, že nemá ten správny recept, povedal som mu, že ak si dá medovník do mrazničky, a až potom ho skúsi jesť, bude rovnaký, ako v čase koštovky... Ale iba takmer rovnaký.
Na medovom festivale v Trstenej predminulý víkend uviedli do života novú spolkovú zástavu. Dominoval jej portrét Štefana Závodníka – prvého zakladateľa včelárskeho spolku. Š. Závodník založil aj Spolok striezlivosti, prvý spolok v Uhorsku vôbec, či ružencový spolok, ktorého členovia sa zaprisahali, že nebudú piť alkohol. Niektorí ”figliari” obišli prísahu tým, že si naliali pálenku na misu a jedli lyžicou, teda nepili. Bol spoluzakladateľom Tatrína, spolupracovníkom Štúrových Slovenských národných novín, Orla Tatranského, Hurbanových Slovenských pohľadov, stál pri založení spolku s. Vojtecha... Keď ani po šiestich rokoch maďarská vrchnosť neschválila stanovy prvého slovenského spolku včelárov, Štefan Závodník to vzdal. Jeho dielo a snahu však nezabudli včelári doteraz – toho dôkazom je aj nová zástava Spolku včelárov Slovenska.
