e M. Úradníka, že Zuzaninej kamarátke Ivane Páleníkovej okamžite po avizovaní jej problémov so zamestnávateľom v Grécku podala agentúra pomocnú ruku a pomohla jej ich vyriešiť. Na to sa nám Ivana ozvala do redakcie a povedala, že slová majiteľa agentúry sa nezakladajú na pravde. Tu je jej reakcia:
V práci vraj zotrvala dlhšie než Zuzana iba preto, lebo stále dúfala, že situácia v práci sa zlepší. „Nemala som hotovosť na odchod a obávala som sa, že ma nevyplatia rovnako ako Zuzanu. Zaobchádzanie v práci sa však nezmenilo, bolo to stále len horšie. Robila som nadčasy, môj zamestnávateľ sa správal ako despota, ponižoval ma pred zákazníkmi, žiarlil na nich a bol nepríjemný vo všetkých smeroch , nehovoriac už o tom, že som mu v podniku robila všetku prácu od sekretárky cez pekárku až po upratovačku. Psychicky sa to napokon nedalo vydržať, tak som sa nakoniec rozhodla odísť z brigády skôr, čo som ešte nikdy predtým neurobila. Prisľúbil mi vyplatenie mzdy za odrobené dni, no večer pred odchodom mi povedal, že ma nevyplatí a že som si už nakradla dosť. Obvinil ma, že som zlodejka a keď som sa mu rozplakala do telefónu, že sa nemám ako dostať domov, zasmial sa a povedal, že mi nedá ani korunu. Zúfalá som sa obrátila na svoju mamu, ktorá kontaktovala agentúru. Pani Úradníková sa najprv vyhovárala, že to nie je ich problém, že oni si svoju časť zmluvy splnili. Mamina však na ňu naliehala, tak mi po dvoch hodinách poslala SMS, v ktorej ma odporučila na grécku agentúru. V tej ale nikto nedvíhal telefón. Rozhodla som sa ísť sama na políciu. Bála som sa, lebo šéf mi povedal, že ak tam pôjdem, urobí zo mňa pred policajtmi zlodejku. Na polícii si ma vypočuli a povedali, že sa mám vrátiť o hodinu. So všetkým mi pomáhal priateľ, rodičia a kamaráti na Slovensku. Agentúra mi nepomohla prakticky v ničom. Od zamestnávateľa som nedostala ani korunu. Na Slovensko som sa dostala len vďaka blízkym a polovici peňazí, ktoré som si už totálne zničená deň pred odchodom vymohla na polícii. Neprajem nikomu, aby zažil to, čo ja.“
