Renée Mikušová – Perréalová bola manželkou významného slovenského diplomata, publicistu a spisovateľa a univerzitného profesora, rodáka z Krivej Jozefa Mikuša. Ten po smrti svojej manželky v roku 1991 opísal ich spoločný život v knihe s názvom Môj život s Renée. Okrem iného v nej vyslovujú vôľu byť pochovaní a čakať na vzkriesenie vedľa seba na cintoríne v dolnooravskej obci. Jozef Mikuš zomrel o 14 rokov neskôr ako jeho žena, v roku 2005. Tento rok sa ich spoločná túžba naplnila. Osobnosť Renée, ale i jej manžela na minulotýždňovom obrade predstavila Eva Kazíková, ktorá sa študijne zaujímala o ich vzťahy. Júlia Bubáková prečítala niekoľko ukážok z ich vzájomnej korešpondencie v posledných rokoch života.
J. Mikuš sa s Renée zoznámil počas štúdií. Vtedajší slovenský intelektuál zaujal mladú profesorku histórie umenia, rodáčku z Dijonu najmä hĺbkou mužskej cti, charakteru a vážnosti. Ich vzťah spečatila svadba v roku 1946 v Bratislave. Po udalostiach v roku 1948 museli z Československa emigrovať. Po krátkom pobyte vo Francúzsku odišli do USA, kde Jozef Mikuš pracoval ako tlmočník pri Ministerstve zahraničných vecí. Neskoršie
sa stal profesorom medzinárodného práva na Univerzite v New Yorku. Počas tohoto obdobia, ktoré trvalo vyše 40 rokov, napísal 12 kníh a desiatky odborných publikácií vo francúzkom a anglickom jazyku. Jeho manželka Renée stála pri ňom a bola mu veľkou oporou v jeho aktivitách. Pracovala ako profesorka na Georgetownskej univerzite vo Washingtone.
Od prvej chvíle stretnutia so Slovákmi a hlavne ľuďmi z Krivej, vznikol u nej veľmi srdečný a úprimný vzťah k tomuto národu. Dôkladne sa oboznámila s jeho históriu, literatúrou a umením. Perfektne si osvojila slovenský jazyk. Prekladala do francuštiny i angličtiny diela naších popredných básnikov a spisovateľov, najmä Rudolfa Dilonga, Janka Silana, Ivana Krasku, Karola Strmeňa a P. O. Hviezdoslava. V ich dome vo Washingtone sa celé štyri desaťročia schádzali mnohí významní slovenskí exulanti. Za jej prácu na univerzite i vo vzdelávacích programoch Renée udelili viacero vyznamenaní a medailí. Zo všetkých má mimoriadny význam najmä jedno z najprestížnejších francúzskych štátnych vyznamenaní napoleónskeho pôvodu Ordre des Palmes académiques. V roku 1990, 22. júla, prišla po 42 rokoch v sprievode svojho manžela a dcéry Izabely navštíviť jeho rodnú obec. Na ten deň mnohí Krivania dodnes spomínajú.
