Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Dajú sa ešte zachrániť?

„Čas zúčtovania sa nezadržateľne blíži...“ Tieto slová vystihujú súčasný pohľad lesníkov na doterajšie pasívne hospodárenie v lesoch. Chcú robiť aktívne, tvrdia však, že ochranári im zväzujú ruky. Ochranári argumentujú, že problém je inde – v niekdajšej s


mrekománii a honbe za hospodárskym ziskom.

Už takmer 15 rokov trvá rastúci nápor podkôrneho hmyzu na slovenské, teda aj oravské lesy. Oslabené porasty vplyvom emisíí z priemyselnej oblasti v Poľsku, prekyslenie pôdy a množstvo ďalších dlhodobých faktorov malo vplyv na to, že podkôrny hmyz sa začal v našich smrečinách množiť geometrickým radom. Ešte pred dvomi rokmi boli od seba časovo oddelené jednotlivé vývojové štádiá lykožrúta v troch generáciách, toho roku v rovnakom čase existujú vedľa seba všetky jeho vývojové štádiá, takže sa počet generácií dá len ťažko presne určiť. O to ťažšie je s týmto škodcom potom aj bojovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Bomba vybuchla
Dá sa povedať, že časovaná bomba vybuchla. Jej rozbuškou bola vetrová kalamita v novembri 2004. Hoci sa pod šírenie lykožrúta podpisujú aj iné faktory, lesníci veľkú časť viny pripisujú nedostatočnému spracovaniu padnutého lesa z kalamity v maximálne chránených oblastiach – národných parkoch. Na Orave je najkritickejšia situácia v lesoch okolo Oravskej Polhory, hlavne pod vrcholmi Babej hory a Pilska, kde sú práve územia A-zóny, teda 5. stupňa ochrany. Paradoxne – hoci tieto lesy majú v správe Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, OZ Námestovo, nesmú do nich zasahovať. Dnes tvrdia, že ak by boli zasiahli ešte v roku 2006, čo chceli, súčasná situácia mohla byť oveľa lepšia.

Aká je situácia?
V roku 2005 bol počet odchytených jedincov podkôrneho hmyzu (lykožrút smrekový, lykožrút lesklý a drevokaz čiarkovaný) v lesoch spravovaných štátnym podnikom na Orave 9,44 milióna, v roku 2006 to bolo už 41,24 milióna a v minulom roku cca 46 miliónov. Tento rok je to len k 30. júnu už 28,74 milióna! Pritom Jozef Herud, ktorý má v námestovskom lesnom závode na starosti ochranu lesa tvrdí, že lesníci dokážu odchytiť iba približne 30 % tohto hmyzu. Zvyšok nalietava do zdravých porastov a les na Orave pomaly, ale isto umiera.

Skryť Vypnúť reklamu

Kalamita zostala ležať
„GPS zameriavaním sme zistili, že na územiach A-zóny je 30 ha smrečín úplne odumretých, a to sme nebrali do úvahy roztrúsenú kalamitu, spôsobenú podkôrnym hmyzom,“ povedal nám riaditeľ OZ Námestovo Jozef Šálka. „Bezprostredne pod A-zónou je B-zóna, v ktorej vykonávame riadnu hospodársku činnosť. Už v roku 1995 sme upozorňovali kompetentných na zhoršený zdravotný stav oravských lesov, v roku 2000 sme označili ich stav za zlý – už vtedy sa dalo jasne pozorovať, že sa čosi zlé deje. A situácia začala gradovať...“
V roku 2003 chceli lesníci likvidovať prvú väčšiu veternú kalamitu na Babej hore. Odborná komisia, zložená z lesníkov, ochranárov i členov občianskych združení prešla v máji 2003 všetky plochy a rozhodla: neťažiť. November 2004 znamenal pre Národný park Babia hora 2110 m3 vývratov. One-dlho napadnutých. Ťažba bola zamietnutá. Štátna ochrana prírody (ŠOP) je v takomto prípade povinná zabezpečiť spoluprácu s lesníkmi. Stalo sa: na spoločný projekt z Environmentálneho fondu dostali lesníci 2 129 000 Sk – nakúpili a osadili 750 lapačov, 3000 odparníkov, 1000 vtáčích búdok, zaplatili sa z nich podkôrnikoví pozorovatelia. Nepomohlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Skúsiť to likvidáciou
V závere minulého roka preto lesníci opäť požiadali MŽP SR o povolenie ťažiť v A-zóne a „vyčistiť“ tak označované ohniská množenia podkôrneho hmyzu. Aj teraz sa dočkali zamietavého stanoviska. Mimochodom, ak by bolo pozitívne, aj tak by prišlo neskoro – vydané bolo až dávno po opätovnom vyletení hmyzu... Lesníci sa odvolali, ešte nie je rozhodnuté. „Na Babej hore a Pilsku budú podľa nás napadnuté plochy celkom zničené. Ochranárom ide o zachovanie prirodzeného procesu bezzásahovosťou – ale tým spôsobia práve zánik týchto chránených biotopov,“ tvrdí Jozef Herud.

Čo na to ŠOP?
„Aj ŠOP mrzí situácia, ktorá nastala, no nie je to následok ničoho „momentálneho“, ide o problém, ktorý sa na Orave vyvíjal už odvtedy, ako oravské panstvo – a teda aj tunajšie lesné hospodárstvo – podľahlo „smrekománii“. Pôvodne totiž na Orave boli smrekovo-jedľovo-bukové zmiešané lesy. Hospodársky a stavebný boom krajiny si pred viac ako 300 rokmi žiadal hory dreva, a smrek bol najľahšie spracovateľný a najrýchlejšie dorastal do rubného veku,“ označuje korene problému riaditeľ ŠOP, Správy CHKO Horná Orava Róbert Trnka. „Dlhoveké pôsobenie napadaného smrekového ihličia, k tomu v 20. storočí množstvo priemyselných emisií a kyslé dažde spôsobili, že sa pôda prekyslila a lesy zoslabli. Aj preto sa nedokážu brániť náletom hmyzu. Súhlasím, čo človek pokazil, musí aj naprávať, no neviem, či sa to v tomto štádiu ešte dá... Napriek tomu je dobre, že lesníci proti podkôrnemu hmyzu bojujú všetkými prostriedkami, aj preto majú v ostatných zónach ochrany prírody – okrem áčka - v tomto voľnú ruku, takisto aj v spracovaní kalamity.“

Do päťky nie
„V piatom stupni ochrany nechránime jednotlivé druhy fauny či flóry, ani žiadne biotopy,“ pokračuje R. Trnka. „Chránime tu prírodné procesy, ktoré študujú vedci, vidia turisti. Poviem to surovo, ale pravdivo: ak začnú na Babej hore o 100 rokov rásť sami od seba banánovníky, nebudeme ich rúbať, pretože tu vyrástli prirodzene. Až v B-zóne chránime jednotlivé druhy fauny a flóry a konkrétne biotopy.“
Aj pre tento rok pripravila ŠOP pre lesníkov projekt, na základe ktorého mohli čerpať pre ochranu B-zóny pod Babou horou 1 534 000 Sk z Environmentálneho fondu. No tie zatiaľ musia ležať ladom, pretože lesníci sa roz-hodli odvolať proti opätovnému odmietavému stanovisku na ťažbu kalamitného dreva.
„Všetky kroky, ktoré sa podnikli do roku 2008, boli konzultované a odsúhlasené nielen Lesmi SR, ale aj odborníkmi z Národného lesníckeho centra. Dnes už vieme povedať, že na kalamitných plochách vývoj podkôrneho hmyzu stagnuje, alebo rastie len veľmi pomaly. A zaznamenali sme aj priro-dzené zmladenie porastov na ležiacich stromoch. Taktiež sa nedá dokázať, že hmyz sa šíri zhora dole, aj keď sa to možno niekomu zdá logické,“ dodáva R. Trnka. Jeho slová nám potvrdil aj riaditeľ SOU lesníckeho v Tvrdošíne Ján Vorčák, ktorý sa Babej hore venoval vo svojej doktorandskej práci. Tiež nám potvrdil, že v tomto smere sú už oveľa ďalej lesníci a ochranári na poľskej strany Babej hory, v poľskom Babiohorskom národnom parku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 698
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 044
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 895
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 274
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 770
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 131
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 596
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 504
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 355
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Na Orave sa začal pilotný projekt testovania na Covid-19

Testovanie zabezpečujú zdravotníci, vojaci a dobrovoľníci. Odberné miesta sú otvorené od 8.00 do 12.00 h a od 13.00 do 20.00 h.

Testovanie na Covid-19.

Na Slovensku od soboty platí zákaz vychádzania

Oravcom a obyvatelia Bardejovského okresu majú oveľa prísnejšie podmienky pohybu mimo domova ako ostatní Slováci.

Od zajtra začína pilotné testovanie na Orave a v okrese Bardejov.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Na palubovke góly strieľa, na trávniku im zabraňuje

Martin Adamčík ťahá florbalový klub a hrá i futbal.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?