Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Dajú sa ešte zachrániť?

„Čas zúčtovania sa nezadržateľne blíži...“ Tieto slová vystihujú súčasný pohľad lesníkov na doterajšie pasívne hospodárenie v lesoch. Chcú robiť aktívne, tvrdia však, že ochranári im zväzujú ruky. Ochranári argumentujú, že problém je inde – v niekdajšej s


mrekománii a honbe za hospodárskym ziskom.

Už takmer 15 rokov trvá rastúci nápor podkôrneho hmyzu na slovenské, teda aj oravské lesy. Oslabené porasty vplyvom emisíí z priemyselnej oblasti v Poľsku, prekyslenie pôdy a množstvo ďalších dlhodobých faktorov malo vplyv na to, že podkôrny hmyz sa začal v našich smrečinách množiť geometrickým radom. Ešte pred dvomi rokmi boli od seba časovo oddelené jednotlivé vývojové štádiá lykožrúta v troch generáciách, toho roku v rovnakom čase existujú vedľa seba všetky jeho vývojové štádiá, takže sa počet generácií dá len ťažko presne určiť. O to ťažšie je s týmto škodcom potom aj bojovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Bomba vybuchla
Dá sa povedať, že časovaná bomba vybuchla. Jej rozbuškou bola vetrová kalamita v novembri 2004. Hoci sa pod šírenie lykožrúta podpisujú aj iné faktory, lesníci veľkú časť viny pripisujú nedostatočnému spracovaniu padnutého lesa z kalamity v maximálne chránených oblastiach – národných parkoch. Na Orave je najkritickejšia situácia v lesoch okolo Oravskej Polhory, hlavne pod vrcholmi Babej hory a Pilska, kde sú práve územia A-zóny, teda 5. stupňa ochrany. Paradoxne – hoci tieto lesy majú v správe Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, OZ Námestovo, nesmú do nich zasahovať. Dnes tvrdia, že ak by boli zasiahli ešte v roku 2006, čo chceli, súčasná situácia mohla byť oveľa lepšia.

Aká je situácia?
V roku 2005 bol počet odchytených jedincov podkôrneho hmyzu (lykožrút smrekový, lykožrút lesklý a drevokaz čiarkovaný) v lesoch spravovaných štátnym podnikom na Orave 9,44 milióna, v roku 2006 to bolo už 41,24 milióna a v minulom roku cca 46 miliónov. Tento rok je to len k 30. júnu už 28,74 milióna! Pritom Jozef Herud, ktorý má v námestovskom lesnom závode na starosti ochranu lesa tvrdí, že lesníci dokážu odchytiť iba približne 30 % tohto hmyzu. Zvyšok nalietava do zdravých porastov a les na Orave pomaly, ale isto umiera.

Skryť Vypnúť reklamu

Kalamita zostala ležať
„GPS zameriavaním sme zistili, že na územiach A-zóny je 30 ha smrečín úplne odumretých, a to sme nebrali do úvahy roztrúsenú kalamitu, spôsobenú podkôrnym hmyzom,“ povedal nám riaditeľ OZ Námestovo Jozef Šálka. „Bezprostredne pod A-zónou je B-zóna, v ktorej vykonávame riadnu hospodársku činnosť. Už v roku 1995 sme upozorňovali kompetentných na zhoršený zdravotný stav oravských lesov, v roku 2000 sme označili ich stav za zlý – už vtedy sa dalo jasne pozorovať, že sa čosi zlé deje. A situácia začala gradovať...“
V roku 2003 chceli lesníci likvidovať prvú väčšiu veternú kalamitu na Babej hore. Odborná komisia, zložená z lesníkov, ochranárov i členov občianskych združení prešla v máji 2003 všetky plochy a rozhodla: neťažiť. November 2004 znamenal pre Národný park Babia hora 2110 m3 vývratov. One-dlho napadnutých. Ťažba bola zamietnutá. Štátna ochrana prírody (ŠOP) je v takomto prípade povinná zabezpečiť spoluprácu s lesníkmi. Stalo sa: na spoločný projekt z Environmentálneho fondu dostali lesníci 2 129 000 Sk – nakúpili a osadili 750 lapačov, 3000 odparníkov, 1000 vtáčích búdok, zaplatili sa z nich podkôrnikoví pozorovatelia. Nepomohlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Skúsiť to likvidáciou
V závere minulého roka preto lesníci opäť požiadali MŽP SR o povolenie ťažiť v A-zóne a „vyčistiť“ tak označované ohniská množenia podkôrneho hmyzu. Aj teraz sa dočkali zamietavého stanoviska. Mimochodom, ak by bolo pozitívne, aj tak by prišlo neskoro – vydané bolo až dávno po opätovnom vyletení hmyzu... Lesníci sa odvolali, ešte nie je rozhodnuté. „Na Babej hore a Pilsku budú podľa nás napadnuté plochy celkom zničené. Ochranárom ide o zachovanie prirodzeného procesu bezzásahovosťou – ale tým spôsobia práve zánik týchto chránených biotopov,“ tvrdí Jozef Herud.

Čo na to ŠOP?
„Aj ŠOP mrzí situácia, ktorá nastala, no nie je to následok ničoho „momentálneho“, ide o problém, ktorý sa na Orave vyvíjal už odvtedy, ako oravské panstvo – a teda aj tunajšie lesné hospodárstvo – podľahlo „smrekománii“. Pôvodne totiž na Orave boli smrekovo-jedľovo-bukové zmiešané lesy. Hospodársky a stavebný boom krajiny si pred viac ako 300 rokmi žiadal hory dreva, a smrek bol najľahšie spracovateľný a najrýchlejšie dorastal do rubného veku,“ označuje korene problému riaditeľ ŠOP, Správy CHKO Horná Orava Róbert Trnka. „Dlhoveké pôsobenie napadaného smrekového ihličia, k tomu v 20. storočí množstvo priemyselných emisií a kyslé dažde spôsobili, že sa pôda prekyslila a lesy zoslabli. Aj preto sa nedokážu brániť náletom hmyzu. Súhlasím, čo človek pokazil, musí aj naprávať, no neviem, či sa to v tomto štádiu ešte dá... Napriek tomu je dobre, že lesníci proti podkôrnemu hmyzu bojujú všetkými prostriedkami, aj preto majú v ostatných zónach ochrany prírody – okrem áčka - v tomto voľnú ruku, takisto aj v spracovaní kalamity.“

Do päťky nie
„V piatom stupni ochrany nechránime jednotlivé druhy fauny či flóry, ani žiadne biotopy,“ pokračuje R. Trnka. „Chránime tu prírodné procesy, ktoré študujú vedci, vidia turisti. Poviem to surovo, ale pravdivo: ak začnú na Babej hore o 100 rokov rásť sami od seba banánovníky, nebudeme ich rúbať, pretože tu vyrástli prirodzene. Až v B-zóne chránime jednotlivé druhy fauny a flóry a konkrétne biotopy.“
Aj pre tento rok pripravila ŠOP pre lesníkov projekt, na základe ktorého mohli čerpať pre ochranu B-zóny pod Babou horou 1 534 000 Sk z Environmentálneho fondu. No tie zatiaľ musia ležať ladom, pretože lesníci sa roz-hodli odvolať proti opätovnému odmietavému stanovisku na ťažbu kalamitného dreva.
„Všetky kroky, ktoré sa podnikli do roku 2008, boli konzultované a odsúhlasené nielen Lesmi SR, ale aj odborníkmi z Národného lesníckeho centra. Dnes už vieme povedať, že na kalamitných plochách vývoj podkôrneho hmyzu stagnuje, alebo rastie len veľmi pomaly. A zaznamenali sme aj priro-dzené zmladenie porastov na ležiacich stromoch. Taktiež sa nedá dokázať, že hmyz sa šíri zhora dole, aj keď sa to možno niekomu zdá logické,“ dodáva R. Trnka. Jeho slová nám potvrdil aj riaditeľ SOU lesníckeho v Tvrdošíne Ján Vorčák, ktorý sa Babej hore venoval vo svojej doktorandskej práci. Tiež nám potvrdil, že v tomto smere sú už oveľa ďalej lesníci a ochranári na poľskej strany Babej hory, v poľskom Babiohorskom národnom parku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 840
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 638
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 11 844
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 360
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 220
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 684
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 817
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 740
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 704
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 065
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Rely Dakar skončila, obaja Oravci môžu byť na seba hrdí

Štefan Svitko dosiahol piaty raz umiestnenie v najlepšej desiatke.

Štefan Svitko sa piatykrát umiestnil v najlepšej desiatke Rely Dakar.

Aha, čo vymysleli, aby sa ľudia na zastávkach nenudili

Oravská knižnica našla spôsob, ako využiť knihy, ktoré už nepotrebuje.

Knihy na železničnej stanici v Dolnom Kubíne.

Začali nevinne, skončili na stovke

Kamaráti strieľali na Silvestra šampanské na vrchole Šípa. Zvládli veľkú výzvu.

Kamaráti Ján Obrin (vľavo) a Vladimír Krška (vpravo) zvládli uplynulý rok vyjsť 100-krát na Šíp.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Už ste čítali?