Lomistik alebo Voda čo ma drží nad vodou

l aj slovo, ktoré ho prežilo o tri storočia: LOMISTIK. Je to človek, ktorý sa rád podrobuje situácii, prostrediu, politike, všetkému. Je to typ človeka, ktorý sa LÁME. Žiaden sociológ, žiaden psychológ ešte nenapísal (a nedal do širokých súvislostí) dejiny lomistiky. Lomistika patrí do histórie, bez nej by sme neboli prežili. Lenže - je diametrálny rozdiel medzi „musel sa prispôsobiť, inak by neprežil“ a „rád sa prispôsoboval, lebo mu z toho plynuli nemalé výhody“. Nám, Slovákom, na prelome dvoch storočí pasujú obe charakteristiky. Rodákom, čo aspoň trochu poznajú naše dejiny, netreba písať kedy a ako sme sa museli prispôsobovať, aby sme prežili. To, že sa Slovák (niekedy, či vždy?) RÁD prispôsoboval, nepatrí medzi cnosti. Žiaden hrdý národovec v Európe či na iných kontinetoch nemá rád, keď mu niekto nahlas hovorí alebo o ňom napíše, že sa „účelovo a s radosťou prispôsoboval, lebo mu z toho vždy dačo kvaplo“. Príkladov máme plné priehrštia, v dobrej i slabšej literatúre. Aj v histórii národa a jednotlivcov, čo sa k nemu hlásia. Aj v živote.
Ján Slota vo svojej neomylnosti by si raz mohol prichystať, naštudovať a potom (slušne) pred médiami vysypať historické informácie o bývalom tisícročí - koľkokrát sme sa MUSELI prispôsobiť, aby sme prežili. Reportéri by boli šokovaní, politológovia by utekali overiť, či si niečo nevymyslel, predseda SMK by popustil zo svojej bohorovnosti a ešte v ten deň by menoval komisiu, ktorá by skúmala, či má pán Slota vo všetkom pravdu, či len v tom a v tom, a v inom je nepresný a v tomto klame. A keby komisia zistila, že neklamal, ospravedlnil by sa predseda SMK verejne. Poviete: tento autor žije vo sfére sci-fi. Ale povedzte: Nebolo by to o krôčik bližšie k ozajstnej (nie povrchnej, nie iba vonkajšej, slovnej, vytrubovanej, falošnej) demokracii?
*
Čo zmôže žijúci politik? Nemôže zmeniť dejiny. Nevráti slobodu, nevráti životy, nevráti majetky. Môže sa jedine verejne, v pokore svojej duše, ospravedlniť za minulosť. Môže presadiť v parlamente zákon, ktorý by aspoň symbolicky pripomenul: tento Pomník nech aspoň na jedno storočie pripomína krivdy naše, podlžnosti naše. Nech symbolická odmena žijúcim generáciám za každý deň utrpenia vyčíslená symbolickou sumou pripomína, že sa usilujeme napraviť nenapraviteľné. Politik môže v každom prejave pripomenúť desať mien a vždy skončí: Ostáva mi spomenúť ešte vyše stotisíc mien... Môže v parlamente začínať svoje prejavy: Pripomínam koalícii aj opozícii, že tento parlament postavili na mieste, kde ležia pochované kosti našich predkov. Politik, ktorý nie je Lomistik, to dokáže.
Moderní Lomistici sa lámali už dávno, aj nedávno. Vždy však - účelovo. Vždy s plánmi, o ktorých ani vlastná žena nevedela, o ktorých vlastný otec, čo ho splodil, ani v päte netušil synov lomistický krátky dych plný strachu a odvahy: ...“zajtra sa pred Výborom pokorím, pozajtra mi navrhnú funkciu, popozajtra ich zmetiem, o týždeň budem na koni, o mesiac budú prosiť, za rok im požičiam, o dva roky ich zderiem z kože, po štyroch rokoch získam stranícke špičky, za šesť rokov sa vyšvihnem, a už v tom kresle zostanem. Pre mňa je jediná vec posvätná: musím mať toľko kapitálu, aby sa už nikdy na môj prah nevrátila bieda. Môžem sa desaťkrát zlomiť, pokloniť po zem, prosiť, sľubovať a nesplniť, splniť aj keď som nesľuboval, dvadsaťkrát denne klamať na polovicu, aj celkom - ale tridsaťkrát sa vystriem a po každom vystretí budem silnejší. O výhodách nehovorím. O ziskoch s nikým nehovorím. O budúcnosti nech hovoria moje deti a vnúčatá. So známosťami sa nechválim. O lobizme nediskutujem, ani neviem, čo to je. Idem priamočiaro, kým sa mi darí. Keď sa mi prestane dariť, budem za vodou. Voda čo ma drží nad vodou je moja prispôsobivosť dovedená do dokonalosti. Máte námietky? Môžete mať. Raz budete aj vy ľutovať, že ste nešli podobnou cestou, ako ja. Veď kde sa okolo sebe pozriete, sú tisíce mne podobných. To len vymierajúci básnici snívajú o hrdinoch. Ale sú to hrdinovia prázdnych obzorov a svet im už dávno nepatrí.“