Prisnilo sa mu, že bude zmrzlinárom

To, že sa bude venovať zmrzlinárčeniu, sa mu vraj raz prisnilo. “Spolu s bratom sme vyštudovali hotelovú školu. Náš otec bol dlhé roky riaditeľom hotela, veľa času sme strávili s ním. Týmto smerom sme sa mali v budúcnosti uberaťaj my. No pred 18 rokmi som mal sen, v ktorom som sám seba videl, ako predávam zmrzlinu. Rozhodol som sa ísť si tvrdo za svojím snom,” rozpráva zmrlinár. Na výrobu zmrzliny sa podujal so svojou manželkou. Začiatky neboli ľahké, no nevyhnutné pre získanie potrebných skúseností. “Pamätám si, aké ťažké bolo zohnať receptúru na výrobu zmrzliny. Nikto z vtedajších zmrzlinárov nám ju nechcel predať. Nakontaktoval som sa teda na veľmi dobrého priateľa z Brezna, ktorý nám pomohol získať recept. Do jeho kúpy sme investovali nemalé peniaze. Nanešťastie sme zistili, že receptúra nespĺňa ani základné kritériá na to, aby sme zmrzlinu mohli nazvať zmrzlinou.” Mladý pár si na svoje prvotné podnikateľské aktivity požičal peniaze od rodičov. Keď Callovci dokázali vyrobiť akú-takú zmrzlinu, bolo ju treba predať. Investovali teda do kúpy boxu na uskladnenie zmrzliny. Ich prvý predajný stánok so zmrzlinou stál v Párnici. “Priamo na mieste sme s hrôzou zistili, že ten box nie je boxom na zmrzlinu, ale len na chladenie nápojov. Proste nás podviedli,” spomína na neľahké časy Ladislav. “Tú zmrzlinu sme vtedy rýchlo porozdávali ľuďom, kým z nej ešte niečo bolo.”
Výroba zmrzliny prešla za tie roky výraznou zmenou. Spočiatku ju Callovci varili vo veľkom hrnci, bežne používanom v zariadeniach školského stravovania. Dávali do nej čerstvé vajcia. „Bielky sme oddelili od žĺtkov. Žĺtka šli do varenia, bielka sme za surova primiešavali priamo do stroja so zmrzlinovou hmotou.“ Keďže na výrobu sa používali surové vajcia, nakazenie, napríklad salmonelózou, bolo oveľa pravdepodobnejšie ako dnes. V súčasnosti sa zmrzlina vyrába dvomi spôsobmi – studenou a teplou cestou. „Zmrzlina vyrábaná za studena nie je tepelne upravená, teda pasterizovaná. Pri výrobe teplou cestou, ktorú uprednostňujem aj ja, sa zmrzlinový krém pasterizuje a následne rýchlo schladí. Hmotu zamrazíme na mínus 18 stupňov Celzia. Takto spracovaná zmrzlina potom vydrží aj polroka,“ vysvetľuje proces vzniku zmrzliny Ladislav. Zmrzlina na jazyku má podľa jeho slov mínus 12 stupňov Celzia.
Vo všeobecnosti možno zmrzlinu rozdeliť na smotanovú a ovocnú. Každá z nich sa u ľudí teší rôznej obľube. “Je to zaujímavé, závisí to predovšetkým od toho, aké je momentálne ročné obdobie. V zime sú obľúbenejšie sladké, smotanové druhy, v letnom období sú to skôr kyslejšie a osviežujúcejšie ovocné zmrzliny.”
Callovci vyrábajú až 63 druhov zmrzliny. Za dlhé roky pôsobenia v zmrzlinárskom fachu si vytvorili odberateľskú sieť po celom Slovensku. Ak ste milovníkmi prirodzených chutí, L. Callo odporúča vyberať si skôr z menej farebných druhov zmrzliny. Čím má totiž mrazený krém výraznejšiu farbu, tým je pravdepodobnejšie, že sa v ňom nachádzajú umelé farbivá. Zaujímavosťou je, že oravský zmrzlinár dokáže konzumentovi zhotoviť zmrzlinu priamo „na mieru“. “Pozriem sa na človeka, prípadne si zistím jeho chute a podľa toho mu namiešam zmrzlinu presne pre neho. Zmrzinu podľa jej majiteľa aj pomenujem. Jedna sa napríklad volá Nočný Dolný Kubín. Má príchuť mesta v nočných hodinách...“