ZÁZRIVÁ. V dnešnej dobe by sa k takémuto činu odhodlal len málokto. Pani Žofia sa napriek tomu rozhodla úplne cudziemu mužovi v núdzi podať pomocnú ruku. „Sama som v mladosti nemala kam ísť. Veľmi dobre poznám takúto situáciu. Aj keď som ho vôbec nepoznala, prišlo mi ho ľúto,“ vysvetľuje majiteľka malej predajne v Ráztokoch.
Jána Murína ubytovala pred štyrmi rokmi v miestnosti pod obchodom. Predtým ju využívala ako pivnicu. Muž bez strechy nad hlavou si ju zútulnil a zariadil kusmi nábytku, ktoré našiel, alebo mu ich niekto dal. V predsieni má naukladané drevo na kúrenie a práčku. Izba, v ktorej býva, jedáva i spáva je zariadená skromne. Posteľ, nad ňou zrkadlo, šatník na kabáty a vetrovky zhotovený zo špagátu, piecka na vykurovanie a varenie, odkladacia polička na riad a zároveň jedálenský stôl. Aj keď obývacie priestory nespĺňajú pre bežného súčasníka ani základný štandard bývania, necítime sa v nich zle. Posteľ je úhladne ustlaná, riad čistý, poukladaný na svojom mieste, šatstvo Jánovi visí úhľadne poskladané na vešiakoch. Nedávno si zavesil na okná záclony.
„Nechal si otvorné okno, aby sa mu vetralo. V noci sa mu však do izby dostala akási mačka a zožrala mu kus slaniny, ktorú mal odloženú na stole. Tak si tie záclony musel upevniť priamo na okenný otvor – ako sieťku,“ roz-práva o trampotách osamelého Zázrivčana jeho záchrankyňa.
Ján pochádza zo Zázrivej-Havranej. V dome býval s rodičmi. Keď zomreli, dom prešiel do vlastníctva súrodencov. Ján tvrdí, že sa k nehnuteľnosti údajne dostali podvodom a jeho z domu vyhodili.
„Túlal som sa po Grúňoch, všade. Nocľahy a jedlo som si u ľudí, ktorí mi pomohli, vždy odrobil. Teraz robím pre obec, na tých, ako sa to... aktivačných prácach, už štyri roky,“ vraví J. Murín. Dvanásť rokov a deväť mesiacov strávil Ján vo väzení. Prešiel viacerými zariadeniami. „Väčšinou som robil kuchára. V Leopoldove som sa vyučil, potom som sedel v justičáku v Bratislave, v Dubnici...“ Za mreže sa dostal za krádeže. „Kradol som. Lebo som nič nemal,“ priznáva 55-ročný „napoly bezdomovec“ so základným vzdelaním. Na ďalšie štúdium sa nikdy nedostal. Ako 17-ročný pásaval dobytok, sedem rokov robil kominára v Ružomberku. Ku kominárskemu remeslu sa chcel aj vrátiť, ale bez výučného listu ho nikto nechcel zamestnať.
Ján si bývanie v Ráztokoch pochvaľuje. „Je mi tam dobre, len plieseň je na stenách. Vápno už mám, no nie je kedy si to vybieliť. Dnes prídem z roboty a idem zase hneď do roboty. Drevo štiepať, pomôcť jednému starkému.“
Prácou sa Ján odvďačuje za prichýlenie aj Zubajovcom. Kosí im okolo obchodu trávu, v zime odhŕňa sneh. Voľné chvíle, ktorých vraj nemá veľa, si kráti pri tranzistore. „Dlho mi je v pivnici, preto idem rád pomôcť, keď ma niekde zavolajú,“ dodáva J. Murín.
