aj portréty ľudí.
„Kedysi to bolo tak - na maľovanie neboli možnosti, čas, ani materiál,“ privítal nás maliar Štefan Noga. S kreslením a maľovaním sa v čase svojho detstva mohol stretnúť najskôr v škole. Ako nám povedal, žiaci mali vtedy povinnosť namaľovať jeden výkres za mesiac. V prvých troch ročníkoch mohli kresliť len pastelkami, až v štvrtej triede si mohli trúfnuť na náročnejšiu techniku – maľovanie vodovými farbami. Vtedy malého Štefana kreslenie tak fascinovalo, že zatúžil mať doma svoje vlastné pastelky a stoj čo stoj kresliť. „Pastelky stáli tri koruny. Na tú dobu to bolo dosť peňazí, nehovoriac o tom, že som mal len desať rokov a nemal som ich odkiaľ vziať...“ spomína si dnes už dôchodca Štefan Noga. „Chodieval som preto s chlapcami k miestnemu pánovi dekanovi. Robili sme mu drobné službičky, sem-tam sme zbierali nejaké jadierka či oriešky a on nám za to vždy dal pár drobných.“ Kým ostatní chlapci si za zarobené peniažky kupovali cukríky, iné drobnosti a sladkosti, budúci maliar si kúpil svoje vysnívané pastelky.
Boli „dôležitejšie“ veci
„Raz k nám do triedy prišiel školský inšpektor,“ spomína si na príhodu zo školy, „skonštatoval, že kreslenie je to jediné, čo celá trieda ovláda dokonale. Inak - v počtoch, zemepise a dejepise - sme boli kadejakí.“ U Nogovcov nemal budúci maliar predchodcu.
„Keď ma otec videl kresliť a maľovať, neraz sa jedoval, načo mi to bude,“ mávne rukou Š. Noga. Maľovať sa neučil v žiadnej umeleckej škole, ako tvrdí, nemal možnosť ani čas. Kedysi bola prednejšia gazdovka, potom práca, rodina... Naučil sa to teda sám. A ako plynul čas, techniku si zdokonaľoval. Vynahrádzal si to samovzdelávaním a štúdiom odbornej literatúry. Jeho domácu knižnicu zapĺňajú knihy o umení, medzi nimi aj vzácnych desať dielov Dejín umenia.
Jednoducho ho chcel mať
Ako 25-ročný mladík namaľoval pán Štefan obraz Svätej rodiny. Jeho diela sú väčšinou reprodukciami slávnych obrazov, fotografií alebo krajiny. Na požiadanie maľuje aj portréty. „Keď za mnou niekto príde a povie, čo chce namaľovať, bez problémov mu to zhotovím.“
Jednou z dominánt, ktoré visia na stene v obývačke u Nogovcov, je obraz Andreja Hlinku. „Andrej Hlinka vyšiel ako 70-ročný na horu Smrekovicu. Videl tam kŕdeľ oviec, postavil sa k nim a vypýtal si od pastiera valašku. Tak ho tam zachytil fotograf,“ opisuje vznik fotografie, - predlohy pre jeho obraz. „Namaľoval som si ho preto, že som ho jednoducho chcel mať. Už som ho predtým videl. Mali ho na fare u bývalého dekana, ale bol čiernobiely. Aj moja predloha bola čiernobiela, farby som si domyslel sám.“
Štefan Noga azda najradšej maľuje obraz Božieho milosrdenstva. Namaľoval ho už minimálne dvadsaťkrát. Aj teraz má jeden v zálohe - aby mal čo darovať, ak by prišiel niekto známy... Obrazy Š. Nogu dedinčania dobre poznajú, azda každý z jeho susedov už má od neho „suvenír“.
Olejomaľba nestráca na kvalite
„Naposledy som sa popasoval s Krížovou cestou,“ vysvetľuje nám Š. Noga, kým ho nasledujeme do ateliéru na poschodí. To, že bol ochotný ukázať nám svoj ateliér, je vzácnosť, pretože ako nám potvrdila jeho manželka, rovnako ako väčšina umelcov, aj on len nerád berie návštevy do ateliéru. My sme boli výnimkou. Cestou nám dával do pozornosti Krížovú cestu, lemujúcu stenu okolo schodišťa. „Namaľoval som takú istú, len je to zväčšenina. Trvalo mi tri roky, kým som ju dokončil. Keby sa ohlásil záujemca, aj by som ju predal.“
Štefan Noga sa zameriava na olejomaľbu. Je výnimočná tým, že ani po rokoch nestráca na kvalite. „Trvá asi rok, kým vytvrdne. Potom obraz natriem damarovým lakom. Je to výťažok zo živice akéhosi vzácneho krovia,“ zalovil v pamäti... „Podstatné je, že obrazu pridáva na kráse. Olejomaľba je vďaka nemu takmer nezničiteľná. Môžete z nej utierať prach vlhkou handrou a nič sa nestane. Po čase môže obraz popraskať, ale to nie je chyba, ktorá by sa nedala opraviť,“ zasvätil nás do tajov olejomaľby staručký maliar.
Jeho obrazy putovali aj do sveta. Niektoré predal, iné rozdal a mnoho z nich zdobí interiér rodinného domčeka manželov Nogovcov. Obraz Sedembolestná Panna Mária zdobí sakristiu miestneho kostola Navštívenia Panny Márie.
Maľuje aj syn
Štefan Noga to mal v začiatkoch s maľovaním ťažké, jeho syn Peter naopak - verne kráča v otcových šľapajách. Ani on síce neabsolvoval žiadnu umeleckú školu, no jeho obrazy svedčia o veľkom talente, ktorý možno sčasti zdedil po otcovi. „Syn ma v maľovaní nielenže dobehol, on ma už predbehol!“ usmieva sa hrdo Š. Noga. Existuje obraz, ktorý namaľoval syn Peter a otec mu naň domaľoval ovce, ale nestalo sa, že by si vzájomne vyčítali nejaké chyby alebo hodnotili obrazy. „Každý máme vlastný štýl a každý ide samostatnou cestou,“ dodáva maliar – samouk.
Autor: VERONIKA PRISENŽŇÁKOVÁ