Jednotka je nedostatočný, desať výborný

UČITEĽKA GYMNÁZIA M. Hattalu v Trstenej Petronela Bombová dva mesiace učila študentov strednej školy v španielskom Burgose.


Do Španielska sa Petronela Bombová dostala vďaka projektu Brána jazykov pre učiteľov otvorená, ktorý je financovaný Európskym sociálnym fondom. Na základe projektu sú učitelia cudzích jazykov vysielaní do zahraničných škôl v Anglicku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku. „Cieľom je zvýšiť jazykové kompetencie učiteľov, porovnať školské systémy našej krajiny a tej, v ktorej učiteľ hosťuje, ale aj odpozorovať všetko dobré, čo na konkrétnej škole je, aby sme to mohli aplikovať aj na naše vyučovanie,“ hovorí španielčinárka, pre ktorú Španielsko vonkoncom nie je neznámou krajinou. Navštevuje ho totiž pravidelne. Ešte nikdy však nemala možnosť vyučovať tamojších študentov.
Učiteľov, ktorí môžu v rámci projektu vycestovať do zahraničia, vyberali vyhlasovatelia projektov na základe praxe a aktivít, ktoré vyvíjali v škole. Z trstenského gymnázia dostali túto možnosť aj ďalšie dve učiteľky – Tatiana Dedinská by mala ísť na stáž do anglicky hovoriacej krajiny a Monika Horváthová strávi dva mesiace na španielskej škole. Ako však Petronela Bombová poznamenala, je veľmi ťažké nájsť školu, ktorá by s niečím takým súhlasila. „Ja som s tým, našťastie, problém nemala. So školou Instituto Pintor Luis Sáez v Burgose máme totiž už od roku 2005 nadviazanú úspešnú spoluprácu.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Od geografie až po náboženstvo
Prvé dva týždne v Španielsku strávila slovenská učiteľka aklimatizáciou, spoznávaním prostredia, zoznamovaním sa so školou, profesormi, mestom. Ďalšie dva týždne hospitovala na hodinách svojich španielskych kolegov. Všímala si ich spôsob výučby, porovnávala ho s naším. Po mesiaci dostala možnosť vyučovať a pri tom zostala až do konca stáže. „Učila som všetko, čo sa učiť dalo, muselo sa to však týkať Slovenska. Na hodine geografie som napríklad púšťala DVD, na ktorom boli vynikajúco prezentované naše hory, príroda, lesy, šport, kultúra. S hrôzou som však zisťovala, že Španieli vedia o našej krajine veľmi málo. V tých lepších skupinách mi vedeli povedať iba to, kde sa Slovensko nachádza a aké je jeho hlavné mesto. Aká rieka preteká Bratislavou, či aké je naše najvyššie pohorie, o tom nemali ani potuchy. Motiváciu však pre mňa bolo, že žiaci sa veľmi veľa pýtali. Učila som aj históriu, kde som mala hovoriť o páde komunizmu na našom území, o nežnej revolúcii a rozdelení Československa,“ hovorí P. Bombová. Ušli sa jej však aj hodiny hudobnej výchovy, ba dokonca náboženstva.

SkryťVypnúť reklamu

Školský systém je úplne iný
P. Bombová tvrdí, rozdielov je v španielskej škole oproti našej naozaj dosť. Vyučovacia hodina tam trvá 50 minút, medzi hodinami je len päťminútová prestávka, majú však nie jednu, ale dve veľké prestávky. V Španielsku nepoznajú vyučovanie dlhšie, ale ani kratšie ako šesť hodín. „Všimla som si, že Španieli sú k niektorým profesorom maximálne nedisciplinovaní. Už tam som si povedala, že u nás máme super žiakov. V mojom prípade síce boli ticho, no podľa mňa to bolo tým, že som bola úplne nová. Ja som problémy nemala, no z niektorých hodín, na ktorých som bola na hospitácii, som mala chuť doslova utiecť.“ Španielski študenti si musia na začiatku školského roka všetky učebnice kupovať. Poznámky na hodinách si nerobia, tí najpozornejší si maximálne zaznačia všetko potrebné do knihy. „Učitelia sú tam neuveriteľne ústretoví. Študentom pripravia všetky potrebné poznámky a zavesia im ich na web. Pre žiakov je to vynikajúce, no učitelia s tým majú množstvo práce navyše. A študenti aj „vďaka“ tomu nedávajú na vyučovaní absolútne pozor - vedia, že všetko si nájdu na internete,“ podotkla španielčinárka. Slovenská učiteľka učila Španielov tak ako aj svojich študentov. Ako sama tvrdí, videla, že vďaka tomu sú oveľa pozornejší. Aby zistila, čo všetko im jej hodiny dali, urobila na konci každej hodiny kvíz. A s potešením uznala, že väčšinu vecí vedeli.
Mohla aj učiť
Petronela môže vo svojom prípade hovoriť trošku aj o šťastí. V rámci projektu totiž slovenskí učitelia nemuseli odučiť ani jednu hodinu. Mali sa len zúčastňovať hospitácií. Všetko ostatné záviselo od ústretovosti školy, ktorú si vybrali. „Hoci sme to nemali povinné, predsa som sa do toho pustila. A keď som odučila v prvej triede a tamojší profesor zrejme uznal, že to bola dobrá hodina, odporučil ma ďalšiemu kolegovi. Potom už chodili sami, či nechcem učiť aj na ich hodinách,“ spomína P. Bombová. Za dva mesiace sa španielčinárke podarilo získať množstvo nových poznatkov. Opozorovala množstvo nových vecí z fungovania školy, upevnila staré kontakty a našla nové. Získala aj ďalšie skúsenosti a prax, pretože podľa nej každý jazykár, ak môže, má ísť „von“. Počas svojho pobytu si však neužila len školu, ale aj mesto. „Kultúrne som sa tam úžasne vyžila. Burgos totiž kandiduje na Európske mesto kultúry a v rámci toho sme mohli každý deň niekam vyraziť.“

SkryťVypnúť reklamu

Od desať do jedna
Školský systém je v Španielsku úplne iný než u nás. Základná škola trvá šesť rokov, potom deti odchádzajú na strednú školu. Tá je vnímaná ako povinné štvorročné stredoškolské vzdelanie. Kto chce, môže pokračovať na dvojročnom maturitnom štúdiu. Tí, čo maturitu nechcú, pokračujú na odborných školách. Zaujímavosťou je tiež vyhadzovanie nedisciplinovaných žiakov z hodiny. Ak profesor žiaka vyhodí, ten musí odísť na miesto na to vyhradené. Tam ho čaká knižnica, v ktorej môže študovať. Zakaždým, keď skončí za dverami, musí vypísať tlačivo, ktoré dostane u zástupcu riaditeľa.
Podstatný rozdiel je aj v známkovaní. Zatiaľ čo na Slovensku poznáme päť hodnotiacich stupňov, v Španielsku ich majú desať, zoradených celkom naopak. Desať a deväť je výborný, osem, sedem chválitebný, šesť dobrý, päť dostatočný, štyri až jedna nedostatočný. Známka však nezahŕňa len obsah vedomostí, ale aj aktivitu na hodine, úsilie žiaka a správanie. A niečo pre našinca – Španieli nepoznajú ústne skúšanie. Všetky vedomosti sa zisťujú len písomnou formou.

Autor: NK

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  4. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  7. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  4. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Ktoré signály tela predpovedajú mŕtvicu
  7. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  8. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 9 278
  2. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 5 682
  3. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 5 084
  4. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 877
  5. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 3 759
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 3 686
  7. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 2 586
  8. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu 2 506
  1. Vladimír Čuchran: Digi za milióny - parodický, satirický pohľad
  2. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  3. Matúš Grznár: Ako rozoznať matovičovinu od spravodajského článku?
  4. Aleksander Prętnicki: Posledná kvapka - Bratislavský expres
  5. Jozef Pivarník: Nenechajte sa oklamať! Ponziho schéma stále žije a číha na vaše úspory
  6. Nika Göthová: "Všetko, všade, naraz" nie je multiverzum od Marvel. Našťastie.
  7. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  8. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 550
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 774
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 471
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 10 139
  5. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 460
  6. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 891
  7. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 6 236
  8. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 6 091
  1. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  2. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  3. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  4. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  5. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  6. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  7. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  8. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Juraj Pekarčík sa teší z gólu.

Vo finále už nazbieral štyri kanadské body.


Keď sa povie skákací hrad, väčšina z nás si spomenie na detský smiech, nekonečné vyskakovanie a farebný svet radosti.


Vlak STADLER KISS Železničnej spoločnosti Slovensko

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) spúšťa najväčšiu modernizáciu vlakov za posledné desaťročia. Do svojho vozidlového parku v najbližších rokoch investuje viac ako miliardu eur.


Skládka v Širokej. Vpravo zrekultivovaná časť, vľavo (hnedá časť) priemyselná skládka, s ktorou sa mesto Dolný Kubín musí nedobrovoľne vysporiadať.

Mestu by mohla pomôcť zmena zákona.


  1. Vladimír Čuchran: Digi za milióny - parodický, satirický pohľad
  2. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  3. Matúš Grznár: Ako rozoznať matovičovinu od spravodajského článku?
  4. Aleksander Prętnicki: Posledná kvapka - Bratislavský expres
  5. Jozef Pivarník: Nenechajte sa oklamať! Ponziho schéma stále žije a číha na vaše úspory
  6. Nika Göthová: "Všetko, všade, naraz" nie je multiverzum od Marvel. Našťastie.
  7. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  8. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 550
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 774
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 471
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 10 139
  5. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 460
  6. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 891
  7. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 6 236
  8. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 6 091
  1. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  2. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  3. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  4. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  5. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  6. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  7. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  8. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu