BREZA. Bola to vlastne náhoda. Prechádzali sme Brezou a rozhodovali sa, pri ktorých dverách zastavíme, keď odrazu zazvonil telefón. Ako predpis káže, zastavili sme auto na kraji cesty a zodvihli hovor. Volala kolegyňa, ktorá niečo súrne potrebovala. Keď sme spolu dotelefonovali, povedali sme si, že skúsime šťastie práve tam, kde stojíme. Zazvonili sme pri dverách domu na náprotivnej strane ulice. Otvorila nám mladá pani. Oslovili sme ju ako storočný verklík „obohranou“ opytovacou vetou, ktorú už iste všetci dobre poznáte: „Čítate MY – Oravské noviny? A máte najnovšie číslo?“ Zatiaľ čo inokedy skúšame šťastie na viacerých miestach, tentoraz sme na toho pravého natrafili hneď. „Áno,“ znela jednoduchá odpoveď. Janka Betíková sa hneď ponáhľala priniesť dôkaz: „Práve včera sme sa so sestrou zhovárali, že päťstovka sa bude rozdávať v Breze. Upozorňovala ma, aby som tie noviny nikam nezaložila. Čo ak náhodou...?“ rozprávala pani Janka, ukazujúc najnovšie číslo. Ako sme sa dozvedeli, naše noviny čítajú v rodine pravidelne.
Mladú rodinku Betíkovcov sme zastihli pri popoludňajšej kávičke. Otec rodiny a manžel čerstvej výherkyne sa na rukách snažil uspať malú Michaelu, čo sa mu vďaka našej návšteve nepodarilo. Cestou k písaciemu stolíku nás sprevádzali ďalšie tri páry zvedavých detských očí. Na otázku, či už niekedy niečo vyhrali, Janka Betíková záporne pokrútila hlavou. Ale predsa to nebolo tak: „Jasné, že sme vyhrali! Naše štyri ratolesti!“ ozval sa v Antonovi Betíkovi hrdý otec.
„Každý peniaz sa v rodine zíde. A výhru? Možno ju použijeme deťom na hračky, alebo si urobíme výlet do Námestova a dáme si s deťmi zmrzlinu,“ zhodli sa šťastní výhercovia.
