ZUBEREC. Hoci si poniektorí turisti myslia, že v v horách či v lese im okrem stretu so zverou nič nehrozí, sú na veľkom omyle. Vyvarovať sa treba mnohých vecí. „Dnes je už množstvo informácií o bezpečnosti na horách dostupných aj na internete. Zabúdať však netreba ani na horskú službu, ktorej členovia turistom vedia pomôcť v letnej i v zimnej turistickej sezóne. Ak sa turista vyberie do hôr sám, len s mapou vo vrecku, mal by si dávať veľký pozor, akú mapu si kúpi,“ hovorí vedúci Ochranného obvodu Zverovka ŠL TANAP Juraj Majerčák. „Nie všetky sú totiž presné. Najlepšie je kúpiť si mapu v turistickej informačnej kancelárii, kde už vedia, ktoré sú spoľahlivé, alebo sa prísť aspoň informovať na nepresnosti v tej, ktorú úž máme. Pri výstupe netreba nikdy podceniť výbavu. Sú turisti, ktorí sú perfektne vybavení, iní na to veľmi nedbajú. A, samozrejme, maximálnu pozornosť treba venovať počasiu. Ak sa začne schyľovať k búrke, okamžite treba ísť dole. Búrky na Roháčoch sú totiž veľmi rýchle a niekedy aj dosť nebezpečné.”
Prečo sú búrky v Roháčoch také obzvlášť nebezpečné? V roháčskych vrchoch sa totiž kedysi ťažila železná ruda, ktorej zvyšky vo vrchoch ostali. Okrem toho sa hrebene vrchov nachádzajú vo väčších nadmorských výškach. Pravdepodobnosť, že budú vrchy priťahovať blesky, je teda takmer stopercentná. „Ak vás blýskavica zastihne na hrebeni, je to prinajmenšom veľmi nepríjemné. Stretli sme sa so zásahmi bleskom, ktoré ľudia prežili, no boli aj viacerí, ktorí už to šťastie nemali,” spomína Ján Jurina z Horskej záchrannej služby Západné Tatry – Roháče.
„Pri výbere trasy na turistiku si však každý musí uvedomiť aj svoje vlastné schopnosti. Stáva sa totiž, že na hlavnom hrebeni – Ostrý Roháč, Tri kopy, Baníkov – stretávam aj školské výpravy. Učitelia a dospelý dozor tým veľmi riskujú - je to totiž zložitý a náročný prechod, pretože niektoré časti trasy sa dajú zvládnuť len vďaka reťaziam. O to je to pre väčšie skupiny neskúsených turistov nebezpečnejšie.”
Podľa slov J. Majerčáka nie sú v poslednom období čoraz častejšie celoslovensky medializované strety s medveďmi až také časté, ako si možno ľudia myslia.
„Jednu zimu chodili medvede dole, k penziónom. Medveď pravdepodobne „chytil“ zlý návyk, ktorého sa držal. Dôvodom ich častých návštev pri penziónoch však bolo aj zlé uzavretie kontajnerov. Veľmi ľahko sa dostali k potrave,” prikyvuje J. Majerčákovi aj Ján Jurina. Podľa slov odborníkom však v lokalite, kde žijú medvede už od nepamäti, k stretnutiam dochádza len veľmi zriedka. A Roháče takýmto miestom sú. „Iné je, keď sa medveď objaví v Malých Karpatoch. Tam medvede nie sú „doma”, a ani ľudia na nich nie sú zvyknutí. Práve v takýchto lokalitách dochádza k neočakávaným situáciám.”
J. Jurina dodal, že v oblasti Roháčov pracuje už desiatky rokov, ale ešte sa s medveďom nestretol. „Stalo sa napríklad, že som pri prechode Sivým vrchom videl čerstvé stopy. Tak som začal byť trošku hlučnejší, aby som ho upozornil na svoju prítomnosť. A pochopil...”
Autor: NK