Nedeľa, 19. september, 2021 | Meniny má KonštantínKrížovkyKrížovky

Zľutovanie nepoznali, zomrieť mali všetci

December roku 1944. Vo svete sa pomaly schyľuje ku koncu druhej svetovej vojny, niekde už riešia jej dôsledky, inde ešte stále zomierajú ľudia. V hustých lesoch Roháčov skupinka partizánov na koniec vojny ešte nemôže pomýšľať. Musia sa ukrývať pred Nemcam

i...

O existencii malého zrubu medzi stromami, zasypaného snehom, vedelo len pár ľudí. O tom, čo sa od decembra 1944 do februára 1945 odohrávalo medzi jeho stenami, vedia len tí, ktorí trojmesačné ukrývanie prežili.
„Pri presune z Nízkych Tatier sme dostali za úlohu presťahovať sa do Západných Tatier. Na začiatku nás tu bolo asi tristo. Naša rozviedka sa v decembri dozvedela, že Nemci proti nám chystajú útok. Deň predtým, ako nás napadli, sme dostali od nášho veliteľa Veličku príkaz ukryť ranených do zrubu - nemocničky. V zrube napokon s nimi ostal aj lekár Juraj Bernát a zdravotné sestry Šimonové. Tie sa k nám pridali v Lovinobani, kde sme bojovali počas povstania. Rozbiť našu skupinu prišlo 2000 Nemcov, obkľúčili všetky doliny od Zakopaného cez Západné Tatry až po Podbanské. Dostať sa do dediny bolo nemožné,” spomína na poslednú vojnovú zimu, ktorú s kamarátmi strávil v oravských horách, Eduard Trizuljak - druhý najmladší zo skupiny partizánov, unikajúcich pred Nemcami.
Vynaliezavosť fašistov nemala konca kraja. Podľa slov E. Trizuljaka niektorí nechali odstavené tanky na Brestovej. Horskí strelci prešli pešo z Oravíc dole Látanou dolinou. Snažili sa skupinku „utečencov” obkľúčiť a napadnúť od chrbta. Nikto sa odtiaľ nemal dostať živý...

Skryť Vypnúť reklamu

Odpílil mu všetky palce
„Bolo to hrozné. Nemcov riadil istý veliteľ zo Žiliny. Po čase sme sa dozvedeli, že práve on riadil všetky protipartizánske akcie na Slovensku. Keď sme už situáciu nedokázali zvládať, museli sme ustúpiť na Liptov. Ranení museli zostať v nemocničke. Skupinka našich zranených kamarátov, ukrývajúca sa v nemocničke, bola po čase nútená zjesť aj koňa, ktorého našli v lese. Nemci o existencii zrubu vedeli, no nemohli ho nájsť, aj keď sa často potulovali len dvesto metrov od neho. Lesy boli stále strážené, z nemocničky nemohol nikto vyjsť. Vďaka stopám v snehu by ich totiž Nemci veľmi ľahko vystopovali,“ rozpráva E. Trizuljak o neľahkých troch zimných mesiacoch, ktoré muselo jeho 17 kamarátov prežiť v zrube s rozlohou nie väčšou ako 20 m2. Podľa dokumentov, ktoré sa podarilo zozbierať od pamätníkov a zachovať ich na obecnom úrade v Zuberci, však bola situácia ešte horšia. Celé tri mesiace sa ranení živili len konským mäsom a hráškom. Každý mal presne stanovené množstvo, koľko mohol zjesť za jeden deň - 10 hráškov a 100 g mäsa. Hoci všetci boli zranení, lekár veľa pomôcok na ošetrenie nemal. Jediným liekom bol hypermangán, chirurgické nástroje nahrádzal vreckový nožík, pinzeta, pílka a ihla. Len s týmito nástrojmi a bez umŕtvenia musel doktor Bernát odstrániť jednému z ranených všetky prsty na nohách. Inak mu hrozila otrava a smrť...

Skryť Vypnúť reklamu

Ostalo ich už len pár
,,Začiatkom februára sa partizánom v zrube minulo aj to málo jedla, ktoré mali. Lekár Juraj Bernát sa teda rozhodol pre neľahký a nebezpečný prechod na poľskú stranu Tatier, do Zakopaného. Musel pre svojich pacientov zohnať pomoc... Tú napokon našiel u záchranárov z poľskej horskej záchrannej služby TOPR,” vracia sa pán Eduard v spomienkach o polstoročie naspäť. Do záchrannej akcie sa napokon zapojilo 14 poľských záchranárov. V ťažkých podmienkach horským terénom prepravili 11. a 12. februára všetkých ranených partizánov aj s ich ošetrovateľmi spod Salatína do Zakopaného. Krutá zima záchrannú akciu ešte sťažovala. Zachrániť sa podarilo všetkých. Pri ich záchrane však padlo 21 partizánov...
Od zimy 1945 ubehlo viac ako 60 rokov. Dnes už väčšina účastníkov záchrannej akcie nežije. Z ranených partizánov, ktorí sa pred Nemcami skrývali v malej partizánskej nemocnici, nežije ani jeden. Pamätníkov na to obdobie však ešte zopár zostalo. Pominuli sa aj takmer všetci poľskí záchranári, ktorí raneným partizánom pomáhali. Jediným zo štrnásťčlennej skupiny, ktorý ešte žije, je Marian Woyna Orlewicz. Jeho kamarát Stanislaw Gasienica Wawrytko, ktorý zomrel len pred pár rokmi, pri príležitosti 56. výročia spomínaných udalostí vyriekol myšlienku, ktorá nepotrebuje komentár: ,,Náš pohľad na záchrannú akciu po 56 rokoch je taký, že nešlo o nijakú politickú akciu, ale o humánny čin, záchranu ľudí, ktorí trpeli v hlbokom nepriateľskom tyle. Záchrannú akciu treba hodnotiť aj z toho hľadiska, že sa jej zúčastnili ľudia, nasadzujúci svoje životy v čase, keď ich územie bolo už oslobodené. Na záchrannú akciu sme išli dobrovoľne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Informácie za ním chodili samé
Jedným z tých, ktorí sa nemalou mierou zaslúžili o zozbieranie a spracovanie materiálov o udalostiach zo zimy 1945, je Ignác Kuchtiak z Habovky. Práve jeho zásluhou vznikla v Partizánskej nemocnici pod Salatínom expozícia zachytávajúca a pripomínajúca dramatické obdobie. A aj vďaka nemu sa obyčajný turistický chodník k nemocnici zmenil na chodník náučný.
,,Dlhé roky som sa zaoberal históriou Zuberca a historickými udalosťami, ktoré s obcou súvisia. Za ten čas sa mi podarilo zozbierať množstvo materiálov aj o tom, čo sa v partizánskej nemocnici vtedy stalo. Pred pár rokmi sa ku mne dostal nápad - vytvoriť v zrube expozíciu. Vypracoval som teda návrh, ktorý mi pomohol zrealizovať Jozef Jandura, zamestnanec TANAPu,“ hovorí I. Kuchtiak. Ako spomína, keď sa Zuberčania pred rokmi dozvedeli, že sa zaoberá obecnou históriou, sami za ním chodili a nosili mu materiály. ,,Prišiel za mnou raz istý odbojár, tiež člen I. československej partizánskej brigády, a priniesol mi množstvo spisov. Objavili sa aj také, ktoré boli v tom čase prísne tajné. Doniesol dokonca aj pílku, ktorou doktor Bernát amputoval prsty partizána Olejnikova. Údajne to bola pílka na železo... K nám do školy chodili aj vojnoví velitelia. Práve oni mi porozprávali veľa z tej osudnej zimy, ja som ich spomienky spracoval a uložil tam, kam patria - do zrubu Partizánskej nemocnice,“ zaspomínal si Ignác Kuchtiak na chodníčky, ktorými sa dostával k informáciám o udalostiach spred vyše 60 rokov.
Od zimy 1944 a 1945 prešiel už dlhý čas. No na podobné udalosti by sa nikdy nemalo zabudnúť. História národa má totiž obrovskú výpovednú hodnotu pre generácie, ktoré prídu neskôr. V takých to prípadoch sa z nej majú poučiť, aby sa podobné hrôzy už nikdy nezopakovali...
NAĎA KALIŠOVÁ

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  3. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  4. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  5. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  6. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  7. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  8. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  9. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  10. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  3. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 7 571
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 805
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 6 149
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 300
  5. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 941
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 896
  7. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 2 788
  8. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 359
  9. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 1 968
  10. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 818
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Prvomájové manifestácie boli neodmysliteľnou súčasťou života za socializmu. Na fotografii hruštínske ženy v typickom miestnom kroji v prvomájovom sprievode v Dolnom Kubíne.

Sonda do našej minulosti prostredníctvom fotografií a spomienok ľudí. Ako sme žili v Československu - Hruštín a miestna časť Vaňovka.


a 1 ďalší 9m
Kravičky zrejme ani len netušia, že okrem mlieka dávajú svojim chovateľom aj svetlo a teplo.

Okrem množstva informácií som zistila napríklad aj to, prečo výkaly smrdia.


13 h
Petra Sagana obkolesilo množstvo fanúšikov. Každý chcel fotku a podpis.

Cyklistický sviatok bol na Orave pre viacerých zážitkom na celý život.


17 h
V cieli si už fanúšikovia obsadzujú najlepšie miesta.

Od samého rána stovky ľudí pripravujú dojazd druhej etapy.


17. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Obchody si môžu vybrať režim.


19 h

Ako informoval portál Noviny.sk, osobné auto vletelo pod kamión, ktorý stál v odstavnom pruhu.


SITA 19 h

Dievča je vo vážnom stave.


19 h

Počas tretej etapy cyklistických pretekov Okolo Slovenska sa cyklisti prehnali regiónom Kysúc.


17 h

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu