ekový rozdiel ako dva roky...
MALATINÁ. Rodičia hovoria, že po veľkej rodine vždy túžili. „Pán Boh dal, tak nás je toľko,“ vraví Jaroslav a manželka ho dopĺňa: „Iní nemajú také šťastie. Chcú mať detičky, a nemôžu.“
Keď sa Matilda a Jaroslav brali, dom už mali postavený. Bolo ho treba už len zaplniť. A tejto úlohy sa pár zhostil na sto percent. Pani Matilda pracovala po škole rok a pol ako kuchárka. Potom nastúpila na materskú dovolenku a odvtedy je matkou na plný úväzok.
Ako zvádala starať sa o toľko detí? „Pomáhali mi starkí, neskôr staršie deti. A, samozrejme, manžel, keď prišiel z roboty. Najhoršie bolo, keď naraz pochoreli všetky deti. To som nevedela, kam skôr skočiť,” spomína na strasti rodičovstva Matilda. Hlava rodiny, Jaroslav, musí toľko hladných krkov uživiť. Pracuje v jednom dolnokubínskom podniku a svojho zamestnávateľa si nevie vynachváliť. Početná rodina si prilepšuje aj vlastnoručne dopestovanými plodinami a chovom dobytka.
„Je to ťažké, ale dá sa to zvládnuť. S božou pomocou a pomocou blížnych,“ tvrdí Malatinčan. Zasýtiť všetkých členov rodiny tiež nie je jednoduché. Kramárovci sú však už zohratý tím. Najčastejšie varí Matilda s Jaroslavom. Deti im pritom, samozrejme, pomáhajú. „Dvaja škriabu zemiaky, ďalší čistí zeleninu. Na zemiaky máme taký desaťlitrový hrnček,“ smejú sa. Varí sa v ňom zvyčajne päť kíl zemiakov.
Na spoločnú dovolenku sa zatiaľ sympatickej rodinke nepodarilo dostať. „Všetkým naraz sa nám to akosi nedá. Manželka si bola nedávno oddýchnuť na týždennom pobyte v Lurdách.“
Mať jedenásť detí je v dnešnej dobe už raritou. Údiv neskrývajú ani známi a spolužiaci mladej generácie Kramárovcov. Ich najčastejšie reakcie sú vraj úsmevy, žartovanie a otázka, „ako to u vás doma funguje“. Je neuveriteľné, že Matilda nemala počas tehotenstiev vážnejšie zdravotné problémy a všetky jej deti sú zdravé. „Kritickejšie bolo len tehotenstvo pri prvom a štvrtom dieťati.“ Malý Silvester dostal meno po svojom starom otcovi. Jarko sa volá po otcovi a Matilda po mame. Ostatným deťom dali rodičia prevažne biblické mená. „Na poslednom mene sme sa s manželom celkom nezhodli. Mne sa meno Damián veľmi páčilo, muž ho nechcel. Nakoniec mi však povedal, aby som chlapcovi dala meno, aké chcem,“ povedala 42-ročná Matilda Kramárová. Rodičia priznávajú, že v rámci výchovy niekedy musia na svojich potomkov zvýšiť hlas. „Inak by to nešlo, udržať taký manšaft,“ žartuje Jaroslav, ktorý si stíha plniť povinnosti aj ako poslanec obecného zastupiteľstva a člen školskej rady. Ako vníma rodičovstvo on? „Je to normálna práca ženy a muža - byť matkou a otcom. Je to zamestnanie na 24 hodín denne.“ Na otázku, či by ešte chceli dieťa, Kramárovci odpovedajú: „Nebránime sa tomu.“