BREZOVICA. Na júnové ZMOHO predseda Ján Banovčan okrem starostov pozval aj zástupcov Regionálnej veterinárnej a potravinárskej správy (RVPS) a Obvodného úradu životného prostredia (ObÚ ŽP) z Dolného Kubína. Dôvodom ich prizvania je stúpajúci počet nelegálnych skládok, na ktorých sa okrem stavebného a domového odpadu vyskytuje aj biologický odpad. S prednostom ObÚ ŽP Milošom Murinom a pracovníčkou pracoviska ObÚ ŽP v Tvrdošíne Margarétou Kristofčákovou prebrali starostovia najmä problematiku financovania zlikvidovania čiernej skládky. Obaja potvrdili, že tejto tematike sa venuje zákon o odpadoch, aj veterinárna správa. Neexistuje však konkrétny zákon, ktorý by tento problém riešil komplexne – len jeden odkazuje na druhý. Ak sa nezistí pôvodca skládky, napokon musí náklady spojené s jej likvidáciou zaplatiť samospráva, na území ktorej sa skládka nachádza. Naposledy sa s takýmto prípadom stretli v Trstenej. Mesto bolo po objavení skládky, na ktorej sa nachádzali vnútornosti zvierat a niekoľko celých mŕtvych oviec, nutné všetko odstrániť na vlastné náklady. Ako podotkol M. Murina, odbor životného prostredia na takéto akcie peniaze nemá, ich úrad má za úlohu len zistiť pôvodcu skládky - ak sa to nepodarí zistiť polícii. Ani jeden z kompetentných však vo väčšine prípadov nie je úspešný. Financovanie tak podľa súčasnej legislatívy ostáva na pleciach obce, teda vlastne na pleciach nás všetkých. Či už sme na skládku nejakou tou troškou prispeli, alebo nie...
Na túto tému nadviazal aj riaditeľ RVPS Vladimír Bodnár. Podľa neho by problémy s určením pôvodu biologického odpadu nemuseli nastávať, keby mali všetky chované zvieratá identifikačné známky. Podľa toho by totiž mohli presne určiť, kto uhynuté zviera či zvieratá vyhodil. Náklady spojené s odstránením ich zvyškov by v tom prípade hradil chovateľ. V súčasnosti, v dobe bez hraníc a pri obrovskom medzištátnom pohybe je však niečo také takmer nemožné. Je síce pravda, že ak si niekto kúpi ošípané či hovädzí dobytok na riadne zaevidovanej farme, zvieratá označené sú. Množstvo ľudí však tieto druhy dováža z Poľska, a tie označenie nemajú. Urobiť kompletný prieskum pri takom pohybe by bolo zrejme nad sily úradov. Ale napokon – máloktorý chovateľ, ktorý sa rozhodne uhynuté zvieratá len tak niekde pohodiť, im nechá ušnice s číslami, aby ho mohla polícia identifikovať...
Starostovia sa pýtali aj na podmienky pre pojazdné predajne potravín a mäsa. Vladimír Bodnár odpovedal, že takýto predavači majú prísne stanovené podmienky na predaj tovaru. Súkromníci napríklad nesmú voľne predávať živé zvieratá. Tie sa môžu dodávať len z farmy na farmu, aj to len vo vopred objednaných množstvách. Hydinu možno dokonca kvôli výskytu vtáčej chrípky predávať len z registrovaného chovu. Pri predaji potravín by mal mať predavač povolenie od RVPS. Aj napriek mnohým zákazom však podľa slov V. Bodnára počet obchodníkov, predávajúcich načierno, stúpa. Riaditeľ tiež upozornil, že vedenie samospráv má na tomto úseku vykonávať dozor a má právo ukladať pokuty.
