Nová šľachta nemá starosti

nám „šľachta“. Zrejmé je to v našej metropole. Zo súkromnej televízie sa dozvedáme, že príslušníci slovenskej šľachty nemajú problém minúť za jeden večer v Prahe v najdrahšom hoteli státisíce, ktoré by stačili trom rodinám na stravovanie, platenie faktúr, poplatkov, bežných nákladov na živobytie na pol roka, ba čo! - aj na celý rok. Moderátor to hovorí s takou samozrejmosťou, že to bude asi pravda.
Šľachta je definovaná v slovníku cudzích slov takto: na základe pôvodu, majetku alebo osobitných zásluh v minulosti sociálne a politicky privilegovaný stav (kasta, vrstva), súčasť vládnucich štruktúr stredovekej spoločnosti, pôvodne členovia kráľovskej družiny a najvyšší kráľovskí úradníci.
Na základe pôvodu? Ktože dnes, na začiatku XXI. Storočia, je u nás šľachtického pôvodu? Možno potomkovia panských sluhov v štvrtej generácii. Sluhovia neboli šľachtou, aj keď medzi šľachtou žili a všeličo videli a zažili. Možno sa - ako v dobovom romantickom románe - nejaké siroty Podhradských našli, čo podľahli panským zvodom a plody hriechu s polovičnou dávkou modrej krvi na svet prišli. Plody vyrástli na dievky a mládencov, tí sa poženili a povydávali, nastalo veľké miešanie krvi a vlastností - preto dodnes máme najkrajšie dievčatá v Európe a mládencov ako sviece, keď idú po lese, celý sa (niekedy) trbliece. Možno v tom stredoveku prešlo touto krajinou toľko vojakov, statočných i zbabelých, krásnych i rapavých, modrookých, čiernookých, vyrastených, šikovných, plodných, malých, samý sval, bojovníkov vrtkých, vynikajúcich kapitánov, čo u nás zostali a stali sa z nich zbojníci. A o zbojníkoch vznikli legendy a básne, romány a filmy. Nastalo miešanie rodov, krvi, pôvodu, taký zázračný genetický mlyn, že dodnes máme dievčatá vytrvalé ako Nemky, statočné ako Srbky, krásne ako blonďavé Švédky, vrtké ako Češky, prelietavé ako Francúzky, verné ako Talianky a mládencov, čo sú sťa oltárne sviece...
Na základe majetku? Ktože je dnes dedičom veľkého majetku? Možno budú takí - deti šikovníkov, čo dokázali za pár rôčkov nie zdediť, ale získať, výhodne vymeniť, ukradnúť pôdu, ktorá nemá vlastníkov. Veď je to odkaz aj biblický, že o svoje deti sa postarať treba... Deti týchto detí už budú môcť hovoriť, že dodržujú tradíciu - byť poctivým Slovákom navzdory tomu, že chudák otec, starostlivý až hrôza, musel všelijaké menšie či väčšie Zlo spáchať, aby jeho deti mohli cnostne a bohabojne žiť. Ako v klasických westernoch, keď prisťahovalci osídľovali západ Ameriky...
Na základe osobitých zásluh v minulosti? Ukážte mi čítankový príklad od čias Veľkej Moravy, že osobnosti, na ktorých stojí dnešná slovenská veda, technika a kultúra, patrili do privilegovaného stavu (kasty, vrstvy). Akéže to mal bohatstvo Sládkovič či Hviezdoslav, Matej Bel či Eugen Suchoň? Duchovné, áno, ale majetkové? Dom, byt, záhradôčka spanilá, bytík a v ňom pracovný stôl. A - bohatá knižnica...
Politicky privilegovaní? V nedávnej minulosti? Nedávno: poslušnosť voči fašizmu, sluhovská podriadenosť v mene zachovania štátnosti za každú cenu? V mladšej minulosti: poslušnosť a podriadenosť Veľkému Bratovi v mene Rovnosti všetkých ľudí? Netrvalo veľmi dlho, a rovní sa stali rovnejšími, chudobní trošku bohatšími, bohatí vyvolenými, najvyššie postavení bez bázne trestali nevinných v mene Idey. V „prítomnej“ minulosti: komu sme dnes poslušní a podriadení? Možno sa to dozvieme, keď budeme patriť do Zóny. Ale rozhodne prišla oná doba, keď politická príslušnosť, primknutosť k Strane je dôležitejšia, než osobnosť. Skeptik vraví: Ale to tu už bolo! Oná doba - to je Dnes. Vernosť Strane znamená post, Post znamená majetok, Majetok znamená peniaze, Peniaze znamenajú podmienky a Podmienky inú existenciu. Iná existencia je tá, ktorá kapitálotvornú a funkcietvornú vrstvu odlišuje od plebsu. Plebs - to sme my, Ostatní. Pred našimi očami sa tvorí Nová šľachta. Nemá ona veru starosti. Chránia ju zákony. Tie, ktoré si sama tvorí. A vy sa môžete len dívať... A ak ste nespokojní, prečítajte si predposlednú vetu: AJ VY STE TO CHCELI. A hlavne: zapamätajte si ju do budúcich volieb!