va výstavby. Teraz vzniká tretie.
Tentokrát sa nebudeme vracať k tomu, či je transformácia štyroch nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja správnym rozhodnutím. Len kompetentní - teda poslanci ŽSK, totiž môžu rozhodnúť, či je to najšťastnejšia voľba. Väčšina z nich sa však, podľa našich skúseností, tomuto problému nevenuje tak, ako by si závažnosť situácie vyžadovala a skrývajú sa za alibistickú vetu: „My sa v tom príliš nevyznáme, nechajme to na odborníkov...“ Hlavným problémom však zostáva, či sa budú, alebo nebudú musieť vracať prostriedky, ktoré oravské nemocnice získali z eurofondov. Len v prípade NsP Trstená ide o takmer 100 miliónov korún. Nuž, a takto to vyzerá, keď sa k problému vyjadrujú odborníci:
Zaplatia – nezaplatia?
Bývalý riaditeľ NsP v Trstenej Vojtech Koleják je presvedčený, že podľa platnej legislatívy sa získané dotácie v prípade transformácie na akciovú spoločnosť budú musieť vracať v plnej výške. Zriaďovateľ, teda ŽSK, by v takomto prípade musel vrátiť stá milióny korún. Vedenie VÚC však tvrdilo a stále tvrdí niečo iné. Podľa neho sa žiadne peniaze vracať nebudú. Problém je v tom, že obidve strany majú v rukách stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR. A tie sú rôzne. Podľa vyjadrenia, ktoré vedenie ŽSK dostalo v októbri minulého roka, spomínané financie nebudú musieť vrátiť za určitých podmienok. Prvou sú vlastnícke vzťahy, ktoré sa nesmú nijakým spôsobom zmeniť, 100 %-ným vlastníkom všetkých subjektov, vytvorených transformáciou musí zostať ŽSK. Okrem toho sa nesmie zmeniť zameranie zariadení, musia z nich teda aj po transformácii zostať nemocnice. Poslednou podmienkou v spomínanom prvom stanovisku boli vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, na ktoré bol určený nenávratný finančný príspevok. Aj v prípade transformácie musí ich 100 %-ným vlastníkom zostať prijímateľ, teda ŽSK. V tomto vyjadrení však nebolo konkretizované, na akú právnu formu sa zdravotnícke zariadenia za daných podmienok môžu transformovať.
Robil svoju prácu
Na začiatku marca tohto roku teda vedenie NsP poslalo na MVRR žiadosť o stanovisko k trom projektom, schváleným a dotovaným EÚ v NsP Trstená. Išlo o projekty na rekonštrukciu operačných sál (2004), zavedenie kompletného nemocničného informačného systému (2005) a rekonštrukciu detského oddelenia spolu s modernizáciou energetickej hospodárnosti (2006), v celkovej hodnote takmer 97 miliónov korún.
„K rozhodnutiu žiadať tieto informácie na ministerstve nás viedla potreba zistiť, či sa získané finančné prostriedky nebudú musieť vracať. Je síce pravda, že zmluvy boli podpísané so ŽSK, naša nemocnica však bola konečným prijímateľom. Dostali sme odpoveď, a hoci nemôžem povedať, že toto stanovisko musí byť 100%-ne jediné správne, mal som pocit, že sa na to opýtať musím, mojou úlohou bolo predsa zveľaďovať majetok nemocnice a starať sa oň,” ozrejmil nám bývalý riaditeľ NsP Trstená Vojtech Koleják dôvody, prečo sa rozhodol „obísť“ zriaďovateľa a žiadať vyjadrenie priamo na ministerstve. Aj pri tvorbe projektov postupoval rovnako, vtedy mu zriaďovateľ nič nevyčítal. „To sme aj robili. Za vlaňajší rok nemocnica dosiahla najlepšie výsledky vo svojej histórii. Podarilo sa nám skončiť s plusovým hospodárskym výsledkom, zaplatené boli všetky faktúry v lehote splatnosti, nemocnica nemá žiadne dlhy voči štátnym inštitúciám. Zariadenie je výborne naštartované na tento rok. Za tým je však niekoľkoročná práca množstva ľudí – všetkých lekárov, sestier aj nezdravotníckych pracovníkov.”
Za ktorým si stoja?
V žiadosti vedenie nemocnice, zastúpené vtedajším riaditeľom V. Kolejákom, spomína už konkrétnu transformáciu nemocničných zariadení ŽSK na jednu akciovú spoločnosť. A z nasledujúceho stanoviska MVRR vyplynulo niečo úplne iné ako z prvého. Podľa nariadenia Rady EK 1260/1999: Členské štáty zabezpečia, že príspevok z fondov bude pre činnosť zachovaný len vtedy, ak v období piatich rokov odo dňa udelenia príspevku nedôjde k podstatnej zmene v subjekte, pre ktorý bol príspevok schválený. A z tohto nariadenia podľa stanoviska MVRR vyplýva, že v prípade projektov NsP Trstená dochádza k porušeniu uvedeného nariadenia. „Na základe uvedených skutočností MVRR SR ako Riadiaci orgán pre Operačný program Základná infraštruktúra vyslovuje záporné stanovisko ohľadne transformácie zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK,” uvádza sa v závere stanoviska MVRR, adresovanom 28. marca 2008 NsP Trstená. Keďže teda existujú dve rôzne vyjadrenia k jednej problematike od toho istého ministerstva, zaujímali sme sa, za ktorými z nich si ministerstvo stojí. Uplynulú stredu nás Jarmila Murčová z MVRR SR informovala, že spomínané stanoviská nie sú v rozpore, a teda sa nevylučujú. Kompletné stanovisko k problému dotácií a transformácií adresované predsedovi ŽSK Jurajovi Blanárovi už ministerstvo vypracovalo. Ako však J. Murčová dodala, v súčasnosti čakajú na podpis ministra Mariána Januška. Po ňom bude nové, dúfajme že posledné, kompletné a jednoznačné stanovisko okamžite zaslané predsedovi ŽSK a na základe žiadosti o informácie „možno“ aj našej redakcii.
Relevantné je prvé
Ohľadom stanoviska k dotáciám z EÚ, zaslaného 28. marca t. r. NsP Trstená, sme sa obrátili aj na hovorcu ŽSK Petra Kubicu. „Takéto stanovisko nám nebolo nikdy oficiálne doručené. Pre ŽSK ako zmluvného partnera, a teda nie NsP, je právne relevantné stanovisko generálneho riaditeľa Agentúry na podporu regionálneho rozvoja, ktoré nám bolo zaslané na základe platnej zmluvy medzi MVRR SR a ŽSK,” vyjadril sa hovorca. Prečo pre ŽSK nie je relevantné stanovisko, ktoré bolo taktiež dané na vedomie generálnemu riaditeľovi Agentúry na podporu regionálneho rozvoja, ostáva zatiaľ záhadou. Podobný názor ako hovorca VÚC má na nové vyjadrenie aj Rudolf Piták, dočasne poverený vedením NsP Trstená. „Z obidvoch stanovísk vidieť rozdielnosť názorov na danú vec. Podľa mňa je však právne relevantné prvé stanovisko, ktoré bolo zaslané na ŽSK. Keď sa totiž uvažovalo nad transformáciou, vlastníkom a zriaďovateľom zostával aj naďalej ŽSK. Nepočul som, že by sa tento majetok mal niekomu dávať, a verím, že to tak aj bude. Preto je podľa mňa nelogické druhé stanovisko, v ktorom sa hovorí o rôznych zmenách. Aj kvôli tomu sa viem skôr stotožniť s prvým vyjadrením,” hovorí R. Piták. Tiež dodal, že práve legislatíva EÚ, ktorá poskytovala milióny na rekonštrukcie zdravotníckych zariadení, tlačí tie isté zariadenia do transformácie.
Zodpovednosť poslancov
Legislatíva EÚ ukladá novým členským krajinám, aby sa nemocnice, ktoré sú príspevkovými organizáciami VÚC, transformovali. Najvhodnejšími alternatívami na to sú akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie. Každá z nich má však svoje riziká. V neziskovke hrozí podľa súčasnej právnej úpravy v SR strata kontroly – správne orgány n.o. sa menujú aj odvolávajú samé. Bolo by také ťažké novelizovať zákon? V prípade stavebného zákona a skládky v Pezinku to bolo možné veľmi rýchlo... V prípade akciovej spoločnosti zas hrozí, že sa majetku nemocníc, zveľadeného z fondov EÚ, úplne legálne – vstupom kapitálu v prípade stratovosti – zmocní súkromný kapitál. Najvhodnejšie riešenie musia nájsť poslanci ŽSK do konca roku 2009, aj keď by sa od toho mnohí zrejme najradšej dištancovali – no je to práca, na ktorú sa podujali, keď kandidovali, a teraz sú za ňu platení, a aj zodpovední.
HOVORTE VAŠIMI POSLANCAMI
Dolný Kubín:
Ivan Budiak – 0918 467 299
Ján Kapala – 0903 426 341
Peter Šulej – 0908 316 772
Námestovo:
Jozef Djubek – 0903 807 321
František Poleta – 0905 443 286
Ján Škombár – 0907 084 833
Jozef Straka – 0905 967 063
Milan Vrábeľ – 0905 481 016
Tvrdošín:
František Adamčák – 0907 879 877
Rudolf Piták – 0903 539 637
Ivan Šaško – 0903 714 351
