Nedodržať tradíciu si poľskí bačovia nedovolia

ORAVSKÁ POLHORA / JELEŠNIA. Predminulú sobotu sa na bývalej slovensko – poľskej hranici stretli bačovia z Poľska. V rámci slovensko – poľskej spolupráce obcí Oravská Polhora a gminy Jelešnia sa konal XII. ročník podujatia s názvom Redik. Množstvo účastníkov a divákov bolo prekvapujúco vysoké. Okrem bačov z okolia Oravských Beskýd a starostov viacerých dedín z obidvoch strán prišiel podujatie podporiť aj poľský minister pôdohospodárstva. Na podujatí sa zúčastnilo viac Poliakov, než Slovákov – možno aj preto, že u nás táto tradícia takmer úplne vymizla, a v susednom Poľsku je naopak stále živá. Podľa slov Andrzeja Maciejowskeho, vedúceho kultúry z Milówic, celá sláva sa odpradávna začínala v dedine tak, že sa vytváral zástup, ktorý sprevádzal baču až na salaš. V jeho čele bača poháňal voz. Nasledovali ho valasi, kapela, stádo oviec a ovčiarske psy. Bača si vo voze viezol všetky veci a náradie, ktoré potreboval počas mesiacov, ktoré mal stráviť v horách.
Ovce sa k zástupu pridávali potupne. Niektorí hospodári vodili svoje ovce bačovi na dvor, iní ich pridávali k hnanému stádu, ďalší ich privádzali až priamo na pašu. Keď zástup vychádzal z dediny, dievčence mladých valachov polievali studenou vodou, aby nezaspávali pri pasení oviec.
Ovce sa v nižšie položených miestach hôr vypásajú už od mája. „Prvé tri – štyri týždne sa pasú v nižších častiach hôr, kde sa už zelená tráva. Neskôr - od polovice júna do polovice augusta - sa s nimi vychádza vysoko do hôr. V poslednej etape, na jeseň, sa ovce pasú znova v spodných častiach hôr, už aj v blízkosti dedín,“ povedal nám A. Maciejowski.
Celý zástup najprv prichádza na tzv. „spodek“, kde prebieha oháňanie - miešanie oviec. Vtedy bača vbije do zeme v strede poľany mladú jedličku, smrek alebo buk a trikrát berie misku so soľou, sype soľ na zem a trikrát obchádza stromček modliac sa, pričom stádo baču nasleduje. Nemôže sa stať, že by ovca neprešla za ním, pretože to by znamenalo, že práve tá sa stratí alebo zdochne, prípadne sa jej niečo zlé stane. Ovce sa „miešajú“, aby sa lepšie spoznali, pretože sú od rôznych gazdov. Stromček sa obchádza trikrát, pretože bačovia veria v silu magickej trojky.
Po miešaní nasleduje počítanie oviec. Ovce valasi vypúšťajú z košiara po jednej a bača ich počíta. Pri každej desiatej urobí do košiara zárez. Keď sú ovce opäť v košiari, bača s pomocníkmi ich okadia a pokropia svätenou vodou. To ich má uchrániť pred chorobami, aby sa darili a aby žili pospolu ako rodina. Neskôr príde na rad prvé dojenie. Z prvého mlieka bača urobí syr a častuje ním hospodárov, ktorí priviedli svoje ovce na hoľu.
Vyháňanie oviec na pašu je v Poľsku doslova sviatkom. Ako nám povedal A. Maciejowski, povery o magických číslach a rôznych postupoch nemusia byť pravdivé, ale žiaden bača si nedovolí odkloniť sa od tradície zywieckych goralov, pretože „viera robí rôzne čudá“.