ORAVSKÁ POLHORA. Naposledy sme avizovali, že sa s výhernou päťstokorunáčkou zastavíme v najsevernejšom kúte Slovenska, v Oravskej Polhore.
Naša prvá návšteva „naslepo“ bola neúspešná, preto sme skúsili šťastie v susednom domčeku. Ani tam sme nepochodili. Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré: rozhliadli sme sa po okolí a oslovili sme tetušku ktorá pri neďalekom plote vytrhávala burinu spomedzi kvetov.
„Dobrý deň, teta, čítate MY Oravské noviny?“ opýtali sme sa Márie Zboroňovej. „Áno, a mám aj najnovšie číslo! Hádam idete s päťstovkou?“ zaznela odpoveď pani Márie s očakávaním v hlase. Ako nám povedala, práve sa rozprávala so susedkou, keď si všimla, že chodíme od domu k domu. Vraj si povedala, že počká pri plote, možno oslovíme aj ju. A stalo sa! Bola ešte len streda a pani Mária mala už celé noviny dôkladne preštudované.
„Ona by bez tých novín nemohla ani byť!“ ozvalo sa zo susednej izby. „Ja si ich prelistujem raz, ale ona tie noviny číta stále dookola. Nič jej neujde, vie o všetkom, čo sa na Orave deje,“ povedal nám jej manžel Anton, s ktorým pani Mária žije už úctyhodných 44 rokov.
Mária Zboroňová nám prezradila, že medzi jej najobľúbenejšie rubriky patria kriminálne príbehy a informácie polície.
Zboroňovci päťstovku zúžitkujú tak, aby sa z nej ušlo nielen im, ale aj ich vnúčatám. „Určite si kúpime o týždeň znova noviny a vnúčencom niečo sladké,“ usmievajú sa manželia Zboroňovci.
