Nič to však nemení na fakte, že BK Dolný Kubínn prežilo klinickú smrť. Ak mala byť druhá sezóna z pohľadu minuloročného nováčika najťažšia, proroctvo sa naplnilo. Takmer kompletná výmena legionárov v priebehu sezóny, či výmena trénerov Jozefa Lovíka za Ivana Fulgosi dávali jasne najavo, že klub má eminentný záujem popasovať sa so vzniknutou situáciou. Stanovisko k celkovej situácii v klube nám poskytol ten najkompetentnejší – generálny manažér Jozef Balko.
Pre BK D. Kubín to bol najťažší ročník v histórii vôbec. Netýka sa to len športovej stránky na palubovke, ale aj finančného zabezpečenia. Čo však v konečnom dôsledku úspešný rok vzal mužstvu, prípadne vám ako manažérovi?
- Je pravdou, že druhá sezóna býva najťažšia, pretože v prvej dochádza len k počiatočnej eufórii. Druhá poukazuje na realitu v podobe nedostatku skúseností. Extraliga sa v Dolnom Kubíne nikdy nehrala. Náročnosť spojená s vedením klubu bola vysoká. Našťastie mala pre nás osoh, pretože sme v závere sezóny všetci šťastní. Splnili sme cieľ a za týždeň sa nikto nebude pýtať, akým spôsobom sme to dosiahli. V konečnom dôsledku sme mali o víťazstvo viac než Košičania. Neustále sme sa pohybovali na predposlednom mieste, čo zaručovalo zotrvanie. Medzi veľké pozitíva môžem zaradiť aj skutočnosť, že si basketbal našiel veľkú odozvu u značného množstva fanúšikov, ktorí nás chodili búrlivo povzbudzovať. Neustále máme plný dom a ľudia sa bavia. Fanúšik môže byť hrdý, pretože súperíme s tímami z Bratislavy, Košíc, či ďalšími tradičnými basketbalovými baštami na Slovensku.
Vymenili ste takmer všetkých legionárov. Kde ste zaznamenávali najväčšie medzery?
- Z minulého roka zostali v kádri M. Sklarčík, L. Dubovský, R. Findura, S. Zarovsky a M. Strapec. Vieme, že basketbal je o 12 hráčoch na zápas. Uvedomovali sme si, že potrebujeme vysokých hráčov. Aj preto došlo k takémuto doplneniu. Rok ukázal, že nie vždy sa nám podarilo získať správne posily. Viackrát sme nemali „šťastnú ruku“. O tom je však športový život. Ak to zjednoduším, pociťovali sme z viacerých legionárov sklamanie. Samozrejme, česť výnimkám. Avšak tešia ma výkony domácich odchovancov Michala Sklarčíka a Lukáša Dubovského. Vysoký štandard si udržiaval aj Roman Findura. Do kolektívu výborne zapadol veterán zo Svitu – Tibor Kmetoni. Po odchode legionárov Cvitanoviča, Kuriliča a Bačiča sa družstvo zomklo a dokázalo v rozhodujúcich chvíľach bodovať s Levicami a Prievidzou. Ukázalo srdce, ktoré nás napokon posunulo ďalej.
Spomínali ste odhodlanosť domácich odchovancov. Prečo sa niečo podobné nedokázalo prebudiť u legionárov?
- Legionári sú kapitola sama osebe. Priznám sa, že sa musíme učiť, na koho staviť, koho správne vybrať. Zistili sme, že nie vždy sú rozhodujúce štatistiky, ktoré legionárov sprevádzajú pri vstupe do mužstva. Mali sme tu zaujímavých hráčov z hľadiska ich basketbalovej histórie. Neviem však povedať, prečo ich srdce za Dolný Kubín až tak nehorelo. Na jednej strane deklarovali, že majú záujem sa do Dolného Kubína vrátiť, páčilo sa im basketbalové prostredie, mesto. No na strane druhej – tak, ako bojovali o záchranu v extralige, sa určite nebojuje. Ognjen Petrovič bol svetlá výnimka. Ako som povedal na začiatku, naučili sme sa mnoho. Do budúcnosti už máme systém kritérií, na základe ktorých si budeme vyberať.
Vymenili ste aj trénera, čo je dosť významná vec. Čo príchod Ivana Fulgosiho do BK Dolný Kubín priniesol?
- Jozefa Slovíka sme museli vymeniť po sérii neúspechov. Mali sme dve možnosti - obmieňať hráčov, alebo vymeniť trénera. Dospeli sme k názoru, že hráčov sme v tom čase vymenili dosť. Príchod I. Fulgosiho priniesol pozitíva, ale aj negatíva. „Pitvať“ niektoré problémy bezprostredne po ukončení extraligy by som si netrúfol. Výsledok je jasný. Zachránili sme sa. V tomto má kusisko podielu nepochybne aj tréner I. Fulgosi.
I. Fulgosi pravdepodobne lepšie komunikoval so spomínanými legionármi.
- Asi áno. Opakujem, plusov aj mínusov bolo u obidvoch trénerov viac. Dôkladné analýzy oboch, ale aj celého tímu, nás ešte len čakajú. Z nich vyvodíme závery, podľa ktorých sa budeme riadiť v budúcnosti.
Nepríjemným ukazovateľ pre BK je skóre. Ste družstvom, ktoré spolu s Košicami inkasovalo najvyšší počet bodov. Čo mienite spraviť pre nápravu?
- Rozhodne si túto štatistiku uvedomujeme. V dnešnej situácii to však nieje rozhodujúce.
Hovorili sme o kostre tímu: R. Findura, L. Dubovský, M. Sklarčík. Počítate s týmito hráčmi? Prípadne, nebojíte sa, že vám na základe ponúk z iných družstiev odídu?
- Trošku predbiehame dobu. K dnešnému dňu môžem povedať, že klub bude pracovať za iných podmienok a pomerov z hľadiska organizácie. Čo sa týka Dolnokubínčanov, všetci dostanú od nášho klubu ponuky. Domnievam sa, že sa jedná o zaujímavé ponuky. Záleží však, či sa dohodneme a ako sa dohodneme. Určite chceme Slovákov a zvlášť Dolnokubínčanov udržať. Prispel k tomu záver extraligy, kde potvrdili vysokú výkonnosť. Slovenské piliere boli tri: Findura, Sklárčík a Dubovský. Od nich by sa mali odvíjať ďalšie záležitosti týkajúce sa celkovej skladby tímu.
Napriek všetkému sa prísunu legionárov nevyhnete?
- Samozrejme. Mužstvo musíme posilniť niekoľkými zahraničnými hráčmi. Situácia sa však zmenila v tom, že v budúcej sezóne môžu na palubovke figurovať len dvaja zahraniční hráči. Teraz to boli traja. Slovenskí hráči dostanú priestor. Len aby sme ich mali čo najviac.
Ako ste prežívali záverečné chvíle zápasu Košice – Prievidza. Mali ste tam svojich pozorovateľov?
- Áno mali. Presne sme boli informovaní o priebehu zápasu. Prvý polčas bol z nášho pohľadu naozaj krutý. Zato druhý priam euforický. Do poslednej chvíle sme si zostúpenie nepripúšťali. Po konečnom hvizde v Košiciach sme sa naozaj veľmi tešili.
Košiciam nepomohla ani dvojmiliónová injekcia zo strany mesta Košíc. Angažovali Angličana Denga, ktorý bol v posledných stretnutiach viackrát na neudržanie. Neuvažujete o prípadnom angažovaní niektorých z Košičanov?
- Čo sa týka Denga, ukázal, že je naozaj šikovný. Našťastie to Košiciam v záchrane nestačilo. Nejaké predstavy o zložení družstva máme, avšak skôr, ako ich začneme napĺňať, si potrebujeme vyjasniť ekonomickú situáciu.