NÁMESTOVO. Začiatky dychovej hudby Bernolák siahajú do druhej polovice minulého storočia. Ako zaznamenala kronikárka Katarína Huráková, dychovkári sa schádzali už v roku 1967. V roku 1968 prvýkrát vystúpili na prvomájových oslavách. Na jeseň toho istého roku hrala dychovka na Slanickom ostrove, prijala meno Bernolák a na pamiatku tu zasadila lipu. V roku 1969 prevzal dirigentskú paličku učiteľ Anton Sivoň a odvtedy sa jej už nepustil. „Prišiel som za Námestovo hrať futbal, nie dychovku,“ spomína s úsmevom A. Sivoň. „Ale udalosti sa zbehli trošku inak, ako som pôvodne chcel. Keď som začínal, nemal som ani potuchy, ako to mám robiť.“
Dychovka začala hrávať pri rôznych príležitostiach – na oslavách, svadbách, pohreboch a to nielen v Námestove, stále častejšie vycestovávala do okolitých dedín, miest, dokonca aj do zahraničia. Jej meno získalo veľmi rýchlo dobrý cveng a bola čoraz viac žiadaná.
Členovia dychovky si vzájomne chodievali hrávať k jubileám. Za jednu z najkrajších udalostí považujú aj dnes Deň matiek. Pri tejto príležitosti hrávali členovia námestovskej dychovky Bernolák najmä pre svoje matky, manželky a priateľky, pretože ako sami tvrdia, ich nadšením pre dychovku najviac vždy trpeli ich rodiny. Kto chcel hrávať, musel chodievať na nácviky, nemohol byť vtedy doma a venovať sa rodine.
Námestovská dychovka získala počas svojej doterajšej pôsobnosti mnohé ocenenia. Ponuky hrať sa jej sypali z každej strany. Avšak nič netrvá večne. Aj dychová hudba Bernolák bojuje s nezáujmom zo strany mládeže. A hoci má svojich pokračovateľov, je ich málo.
„Už nemáme ten cveng, čo sme mali, ale dúfame, že to tým našim mladým ešte vyjde,“ zaželali si na sobotňajšom stretnutí námestovskí Bernolákovci.
Autor: VP
