NÁMESTOVO. Začiatky dychovej hudby Bernolák siahajú do druhej polovice minulého storočia. Ako zaznamenala kronikárka Katarína Huráková, dychovkári sa schádzali už v roku 1967. V roku 1968 prvýkrát vystúpili na prvomájových oslavách. Na jeseň toho istého roku hrala dychovka na Slanickom ostrove, prijala meno Bernolák a na pamiatku tu zasadila lipu. V roku 1969 prevzal dirigentskú paličku učiteľ Anton Sivoň a odvtedy sa jej už nepustil. „Prišiel som za Námestovo hrať futbal, nie dychovku,“ spomína s úsmevom A. Sivoň. „Ale udalosti sa zbehli trošku inak, ako som pôvodne chcel. Keď som začínal, nemal som ani potuchy, ako to mám robiť.“
Dychovka začala hrávať pri rôznych príležitostiach – na oslavách, svadbách, pohreboch a to nielen v Námestove, stále častejšie vycestovávala do okolitých dedín, miest, dokonca aj do zahraničia. Jej meno získalo veľmi rýchlo dobrý cveng a bola čoraz viac žiadaná.
Členovia dychovky si vzájomne chodievali hrávať k jubileám. Za jednu z najkrajších udalostí považujú aj dnes Deň matiek. Pri tejto príležitosti hrávali členovia námestovskej dychovky Bernolák najmä pre svoje matky, manželky a priateľky, pretože ako sami tvrdia, ich nadšením pre dychovku najviac vždy trpeli ich rodiny. Kto chcel hrávať, musel chodievať na nácviky, nemohol byť vtedy doma a venovať sa rodine.
Námestovská dychovka získala počas svojej doterajšej pôsobnosti mnohé ocenenia. Ponuky hrať sa jej sypali z každej strany. Avšak nič netrvá večne. Aj dychová hudba Bernolák bojuje s nezáujmom zo strany mládeže. A hoci má svojich pokračovateľov, je ich málo.
„Už nemáme ten cveng, čo sme mali, ale dúfame, že to tým našim mladým ešte vyjde,“ zaželali si na sobotňajšom stretnutí námestovskí Bernolákovci.
