účasnosti pôsobí na lavičke MFK Ružomberok. Nemohli sme sa ho teda neopýtať na niekoľko jemu vlastných pohľadov na súčasný slovenský futbal.
K mužstvu Ružomberka ste nastúpili v 23. kole. Od toho momentu zaznamenali Liptáci viacero remízových výsledkov. Predsezónne zámery vedenia klubu však mužstvo pravdepodobne nesplní. Čo podľa vášho názoru vášmu mužstvu chýba?
- Keď príde nový tréner do mužstva, potrebuje čas, aby presadil svoje myšlienky. Čo nám chýbalo? Určite to bolo trochu futbalového šťastia, disciplína, organizácia hry. Treba však uznať silu súperov. V priebehu posledných kôl sme odohrali ťažké zápasy proti Žiline, Petržalke a Slovanu. Musím uznať, že na prvé dva tímy Ružomberok v tejto chvíli kvalitatívne nemá. Skôr môžeme debatovať o strede tabuľky. Množstvo hráčov sa predalo a mužstvo sa doplnilo vlastnými odchovancami.
Ako hráč ste boli špičkovým obrancom v rámci Európy. Vzišli ste z našej ligy. Zaznamenal aj náš futbal taký progres v porovnaní s vašimi časmi, ako je tomu za našimi hranicami?
- Liga nám išla určite výkonnostne hore. Mužstvá sa snažia hrať rýchlo a celoplošne. Niekto tvrdí, že naša liga je pomalá. V šesťdesiatych rokoch nás takisto podceňovali, a nakoniec sme sa stali majstrami Európy! Aj v tých časoch sa rozprávalo, že sa nemôžeme porovnávať s Nemcami. Na konkrétnych prípadoch môžeme vidieť, ako sa naši hráči dokážu ihneď uchytiť v zahraničí. Znamená to, že máme talenty, len s nimi musíme pracovať. Je nutné uvedomiť si, že na Slovensku sa robí futbal „na kolene“. Na jednom ihrisku v Ružomberku pracujeme s 300 deťmi. Snáď len Inter Bratislava má štyri hracie plochy, prípadne Dubnica. Stačí sa porovnať s Českom, kde sa neustále budujú ihriská. V Bratislave zrušili za posledné obdobie 12 ihrísk, ale nepostavili ani jedno. Potom nemôžeme chcieť dosahovať také výsledky, ako v západnej Európe.
Svojho času ste boli reprezentačným trénerom. Ako sa pozeráte na situáciu okolo výstavby národného štadióna? Výnimka pre poriadanie medzištátnych zápasov nám zanedlho končí...
- (Smiech) Musíme si uvedomiť, že to je v kompetencii politikov. A tí sa hlásia k športu len vtedy, keď sa dostaví úspech. Keď sa darí hokeju - prídu tam, akonáhle tenisu - vidieť ich zas na kurtoch. Aby však pre šport urobili niečo predtým - to je iné. Stále sa rozpráva, čo všetko urobíme pre šport a mládež. No kým nebudeme budovať športoviská a haly, mládež sa nám uchýli k neduhom, ktoré sú pre normálnu spoločnosť neprijateľné. Šport mládež nielenže vychováva, ale dokáže vybiť množstvo energie, takže na iné veci nemá mladý človek ani kedy pomyslieť.
Slovenské médiá neustále velebia hráčov typu Hamšík, Škrteľ, ale aj ostatných. Prečo sa tieto „hviezdy“ nedokážu skĺbiť s národným tímom?
- V čase môjho pôsobenia pri národnom mužstve som nemal to šťastie, aby som mal všetkých hráčov zo zahraničia. Maximálne štyroch. Zostávajúci boli z našej ligy. Myslím si, že v súčasnosti má Slovensko veľmi dobrých futbalistov. Niektorých som trénoval ešte vo výbere 21-ky, napríklad Hološko, Šebo, alebo Halenár. Ak však sami hráči nevytvoria dobrú partiu, môžu hrať aj v najlepších kluboch - a na výsledkoch reprezentácie sa to neprejaví. Ak jeden za druhého nezabojujú, bude slovenský fanúšik naďalej hladný po dobrých výsledkoch. Kedysi mi vyčítali, že niektorí hráči prichádzajú na Slovensko navštevovať rodiny. Teraz to isté zopakoval manažér Ondruš. Keď som to vytkol za môjho pôsobenia, niektorí hráči sa postavili proti mne. Dnes mi môj vtedajší postoj každý kvituje. Otázka reprezentácie je v prvom rade otázkou cti.
Sme podľa vás až príliš pozadu v tom, ako nám “srdcia bijú“ pre národný tím?
- Áno. Všetko je to však vecou výchovy a osobnej hrdosti. Asi nám chýba veľký kus národnej hrdosti. V Taliansku sa síce háda sever s juhom, ale akonáhle sa niečo týka národného mužstva, držia pevne spolu. Mali by sme si brať príklad z Čechov. Sú akoby naša krv. Vidieť, ako začali pracovať, my sme naopak prestali. Až príliš často sa zamotávame do špekulácií. Voľakedy to bývali práve Česi, kto špekuloval, a my sme makali. Dnes je to naopak.
Vráťme sa k súčastnej reprezentácii. Ktorý hráč sa vám osobne najviac pozdáva?
- Marek Čech z FC Porto. Aj keď reprezentácia podáva slabé výkony, on neustále pracuje a je prínosom. To isté by som očakával od Škrteľa.
Nachádzate sa na oravskej pôde. Ako vychádzate s ďalšími futbalovými osobnosťami Oravy: Dušanom Gallisom a Dušanom Tittelom?
- Hrávame spolu za internacionálov. A často spolu otvárame športoviská...
Autor: TB