V Oravskej Polhore sa rozhodli, že začnú so vzdelávaním nezamestnaných žien a žien - matiek na materskej dovolenke. Projektový manažér Michal Strmál pre nich vypracoval projekt, na ktorého realizáciu získali finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu. A mohlo sa začať s realizáciou...
„S pomocou úradu práce sme vytypovali a oslovili dlhodobo nezamestnané ženy a tie, ktoré sú už dlhší čas na materskej dovolenke. Vysvetlili sme im, čo je naším cieľom - pomôcť im vrátiť sa do spoločnosti, možno aj do zamestnania. Tie ženy predsa len kontakt so svojou bývalou prácou stratili. Tie, ktoré sme oslovili, mali chuť naučiť sa niečo nové. Od 3. februára sme otvorili počítačový kurz a kurz šitia, ktoré už ženy absolvovali,“ povedal pre naše noviny Ivan Matis.
Aktuálne prebiehajú kurzy aranžovania a anglického jazyka, finišujú koncom mája. Ženy sa stretávajú v priestoroch TJ na miestnom športovom ihrisku, kde sú na to prispôsobené moderné priestory, vybavenie a materiál. V čase našej návštevy sa v komunitnom centre horlivo aranžovalo. „Učím ženy spájať kvety do rôznych celkov a kompozícií, a určovať im vhodné miesto v priestore,“ povedala nám kvetinárka Margita Plevjáková, lektorka kurzu. Neobáva sa, že by kvôli kurzom prišla o zákazníkov: „Chcem, aby ženy videli, aký kus práce sa skrýva za prácou kvetinára. Učím ich, že príroda sama rozpráva, len ju treba počúvať. Niekedy je až neuveriteľné, akým je veľkým zdrojom inšpirácie. Nájdete v nej množstvo materiálu, ktorým si môžete vyzdobiť dom, zrub, oddychové miestnosti, čokoľvek.“
Ženy sú podľa slov M. Plevjákovej veľmi šikovné, a čo je podstatné, aj sa pritom bavia. „Robili sme spolu už všeličo pekné - prútené kužely, košíky. Používame prírodné farbené materiály, riečne prútie, krútenú vŕbu, vlašské, pistáciové oriešky, sisal, umelé kvety a ich listy. Aranžujeme ich do väčších nadrozmerných kytíc.“
Margita Plevjáková učí ženy aranžovať, pestovať kvety, viazať kytice. Ako bonus im poradila, ako pestovať a starať sa o ruže, ako sa štepia stromčeky, ako treba obohatiť zeminu o potrebné minerály a množstvo iných zaujímavostí. Účastníčky kurzov netaja, že mnohé tipy a triky už použili pri jarnej úprave svojej záhradky. Viaceré sa zhodujú v tom, že účasť na kurzoch ich opätovne vracia do života v spoločnosti. Vyhovuje im stretávanie sa s inými ženami, vymieňanie skúseností a rád, a zároveň si v Slnečnici oddýchnu od každodenných domácich povinností.
„Je to tu ako na páračkách,“ usmievajú sa ženy. Neraz sa vraj stane, že tu strávia aj päť hodín a ani nevedia, ako rýchlo im prešiel čas.
Lektorky kurzov teší, že sa k nim ich absolventky rady vracajú. „Volajú nám a pýtajú sa, či by nemohli prísť na konzultácie, alebo keď potrebujú s niečím poradiť. Najväčší záujem je zo strany absolventiek kurzu šitia, “ hovorí Martina Grobarčíková.
„Naučila som sa ušiť si sukňu, nohavice, blúzku a mnoho ďalších vecí. Dokonca už viem aj všiť zips,“ povedala nám Margita Ľudmová, ktorá prišla na konzultáciu k lektorke Monike Kapičákovej. „Rada nosím veci, ktoré si sama ušijem, cítim sa v tom dobre,“ dodáva.
Ako nám povedala lektorka M. Kapičáková, keď kurz šitia začínal, ženy mali najväčšie obavy z toho, že nevedia strojom šiť rovno, po priamke, a potom celé dielo nevyzerá dobre. Monika Kapičáková im teda ukázala niekoľko cvičení, ktoré im pomohli nedostatok odstrániť.
„Nakreslili sme si na papier geometrické vzory, napr. trojuholníky, a úlohou žien bolo štepovať tak, aby bol steh rovný a pekný. Aby sa trafili presne do bodu vrcholu,“ vysvetľuje lektorka. „Dnes im už nerobí problém ušiť čosi pre seba, či pre svoje deti,“ dodáva, hrdá na svoje absolventky.
Komunitné centrum Slnečnica má v obci pozitívny ohlas. „Kurzy trvajú do konca mája, projekt do konca júna s tým, že cez prázdniny prerokujeme s vedením obce, akým spôsobom by sme mohli pokračovať. Do konca júna je projekt podporovaný Fondom sociálneho rozvoja, potom budeme odkázaní na pomoc obce,“ konštatuje M. Grobarčíková. Realizátori projektu už dnes vedia, že záujem o vzdelávanie v obci je, najmä o kurz šitia, účtovníctva a čo je zaujímavé, aj o kurzy varenia. Na tie sa vraj najviac pýtajú muži.
„Podstatné je, aby spomínané cieľové skupiny nezostávali doma, medzi štyrmi stenami, ale aby chodili čo najviac do spoločnosti, medzi ľudí“ dodáva I. Matis.
Autor: VP
