Článok pokračuje pod video reklamou
TVRDOŠÍN-KRÁSNA HÔRKA Ako nás informoval predseda družstva Eduard Ondreják, celý chov predali len pred pár týždňami. Bolo totiž ťažké zohnať ľudí, ktorí by boli ochotní starať sa o ne počas celej sezóny. A ak aj takého našli, finančné požiadavky záujemcu boli neúnosné. „Kvôli vysokým nákladom sme v posledných rokoch pociťovali stratu, ktorá bola tento rok naozaj vysoká, vyše 350 tisíc korún. Preto sme sa rozhodli, že všetky ovce predáme, pretože produkovať stratu nemá zmysel. Všetko sme mali pekne a moderne vybavené, no na salaš vám dnes nepôjde robiť nikto,” priblížil predseda súčasnú situáciu v chove oviec. E. Ondreják však nepociťuje nedostatok pracovníkov len pri chove oviec. Nezáujem o živočíšnu výrobu sa začína prejavovať aj v nedostatku traktoristov. „Priemerný zárobok v poľnohospodárstve nie je taký vysoký ako v priemysle, takže množstvo ľudí volí radšej druhú alternatívu,” dodáva.
Druhým dôvodom, prečo nie je dostatok ľudí na prácu v poľnohospodárstve je skutočnosť, že nie každý človek má k zvieratám pozitívny vzťah. A podľa E. Ondrejáka to je to najdôležitejšie. „Ak nemá človek ku zvieratám vzťah, je mu škoda vôbec sa do takejto práce púšťať. Okrem toho potenciálnych zamestnancov odrádza aj práca počas víkendov či večerov. Je to živý tvor a nedá sa jednoducho povedať „nejdem ”. Síce by som možno našiel nejakého staršieho pána, ktorý by sa dal na klasické bačovanie, ale on chcel ďalších dvoch ľudí, ktorých som nemal. A k tomu sa pridala aj skutočnosť, že na klasických salašoch nič nevyhovuje hygienickým normám. K tomu by sa pridružilo via-cero ďalších problémov, takže najlepším riešením bol predaj stáda,” konštatuje predseda.
Hoci ovce predali, z utŕžených peňazí chce družstvo zvýšiť stav kráv a produkciu mlieka. Vďaka tomu, že už vyše dvoch rokov pracuje družstvo na báze ekologického poľnohospodárstva, zameranie sa na kravské mlieko im prinesie určite väčší úžitok. „Dva roky sme boli v konverzii, to znamená, že sme nesmeli pastviny hnojiť, postrekovať žiadnymi chemikáliami. V decembri sme dostali potrebný certifikát a od začiatku tohto roka pracujeme v ekológii. Práve preto predávame naše mlieko s pätnásťpercentným navýšením.”
Eduard Ondreják pracuje v poľnohospodárstve už vyše 40 rokov, ekologickú výrobu si však veľmi pochvaľuje. Aj keď ná-klady na chov dobytka a výrobu ekologického, teda zdravého mlieka sú nepochybne vyššie ako pri klasickom chove. Ich práca je často a podrobne kontrolovaná, vzorky mlieka musia brať každý deň.
„Ekologické poľnohospo-dárstvo má určite niečo do seba. Pôsobím v tomto sektore už roky a okrem zvierat ma zaujíma aj okolitý chotár. Som toho názoru, že ak môže byť čistý, nech čistý je. Na lúkách, ktoré sme dva-tri roky nehnojili, už teraz badať zmeny. Zloženie trávy je celkom iné ako na tých, ktoré sa hnoja.”
