Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Miliónový majetok – a je im úplne nanič

Bývalí urbarialisti zo Zemianskej Dediny síce vlastnia značnú časť oravského prírodného bohatstva – Roháčov, no už roky ho nemôžu nijako využívať. A náhrada – žiadna.


Problém s majetkom, ktorý majú obyvatelia Nižnej, miestnej časti Zemianska Dedina, riešia maji-telia pozemkov už niekoľko rokov. Ako sme sa dozvedeli od Emanuela Žuffu, predsedu miestneho urbáru a jedného z majiteľov pozemkov v Roháčoch, pýtali sa a písali hádam na všetky kompetentné inštitúcie. Výsledok? Nevyriešili nič a ostali na „mŕtvom bode”. Ale poďme pekne po poriadku...

Najskôr prenájom
Podľa historických materiálov dostali starí Zemania pôdu v Roháčoch do užívania od Oravského panstva, za čias Rakúsko - Uhorska a vlády Márie Terézie. Zemianski gazdovia lúky dlhé roky využívali na pasenie dobytka a oviec. Užívatelia hole Roháč však nemali nič zadarmo. Pravidelne museli za pôdu platiť, podľa toho, aká bola výmera ich vysokohorského majetku. Staré doklady sú dôkazom, že Zemania platili nájomné až do roku 1922. Práve v tomto roku, 12. decembra, došlo k významnej zmene. Hoľa Roháč, ako ju vtedy volali, sa stala vlastníctvom obce Zemianska Dedina. Podľa historických prameňov kúpili hoľu za 12 tisíc korún československých, ktoré splácali vo viacerých splátkach. Bývalí urbarialisti sa touto kúpou stali majiteľmi Volovca, Roháčskych jazier, Roháča, Spálenej, Predného a Zadného Zábratu a lokality Zelené.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedna zmena za druhou
Zemianski gazdovia tu pásli ovce aj počas 2. svetovej vojny a niekoľko rokov po jej skončení. V roku 1949 však vznikol Tatranský národný park. A do neho bola začlenená aj oblasť pa-triaca urbarialistom zo Zemianskej Dediny. Správa TANAPu bola čoraz viac proti tomu, aby sa v chránenom území pásli ovce a dobytok. Podnikla aj prvé kroky proti obmedzeniu hospodárenia v chránenom území.
Staré kroniky obce uvádzajú, že ešte v roku 1952 mali v Roháčoch salaš s 240 ovcami. Potom už žiadne ďalšie materiály o salašoch v Roháčoch nie sú. Túto lokalitu totiž vys-triedala Juráňova dolina v Oraviciach, ktorú dostali ako náhradu za roháčsku pastvu. V roku 1958 pripadlo spomínané územie pod správu Štátnych lesov Žilina. Po tomto rozhodnutí sa už Roháče na pasenie využívať nesmeli. O využívaní Oravíc sa v starých kronikách hovorí ešte v roku 1960, 1961 a naposledy v roku 1962. Práve vtedy TANAP vyhlásil, že už nebude poskytovať ani náhradnú pastvu. Zemania teda v roku 1963 ovce chovať prestali...
Od 1. januára 1991 lesné pozemky obhospodaroval TANAP v Tatranskej Lomnici. Rok nato uzavrelo Združenie bývalých urbarialistov zo Zemianskej Dediny spolu s TANAPom dohodu o vydaní nehnuteľností v katastrálnom území Zuberec o výmere 310,44 ha pre Zemiansku Dedinu. Od roku 2004 je celá výmera v Roháčoch, patriaca bývalým urbarialistom, rozdelená na jednotlivých podielnikov. Každý vlastník teda vie, aká výmera v Roháčoch mu patrí. To je však pravdepodobne všetko, pretože nakladať s touto nehnuteľnosťou nemôže ani jeden z nich...

Skryť Vypnúť reklamu

Skúšali čokoľvek
Združenie bývalých urbarialistov obce Zemianska Dedina založili majitelia pozemkov v Roháčoch ešte v roku 1992. Odvtedy maji-telia viackrát a rôznymi spôsobmi žiadali, aby mohli aspoň nejakým spôsobom využívať majetok, ktorý majú v ochrannom pásme.
„Pred pár rokmi sme spomínali aj výmenu za iné pozemky, ktoré by neboli v ochrannom pásme a ktoré by sme mohli využívať. Problém však nastal pri ohodnotení nehnuteľnosti, ktorú máme v Roháčoch. V súčasnosti majú totiž tieto pozemky obrovskú hodnotu. Vymeniť ich za iné, v rovnakej či podobnej hodnote by pravdepodobne nebolo možné,” hovorí nešťastne E. Žuffa. Podľa všetkého sa súčasná cena spomínaných pozemkov pohybuje v rozmedzí niekoľkých desiatok, možno stoviek miliónov korún. Údajne sa objavilo aj viacero podnikateľov, ktorí boli ochotní zaplatiť nemalé peniaze za určité metre štvorcové v Roháčoch. Štát má však v TANAPe predkupné právo na pozemky súkromných majiteľov. Podľa slov E. Žuffu síce mal TANAP záujem pozemky odkúpiť, ponuka však bola niekoľkonásobne nižšia, ako je ich skutočná hodnota. Majitelia teda s predajom pozemkov štátu nesúhlasili. V súčasnosti sa nachádzajú v začarovanom kruhu. Vlastnia jedni z najlukratívnejších pozemkov na Orave, no nič z nich nemajú. Majú kupcov, ktorí ponúkajú veľké peniaze, avšak najskôr by ich museli predať štátu. Ten však ponúka príliš málo... A tak sa situácia stáva čoraz viac neriešiteľnou.
„Na poslednej valnej hromade sa mnohí majitelia rozčuľovali. Niektorí dokonca navrhovali, aby sa k vstupu do nášho územia postavila závora a vyberalo sa tam vstupné. Alebo urobiť niečo iné, aby sme dosiahli aspoň nejakú náhradu.”

Skryť Vypnúť reklamu

Takmer bez nádeje
Hoci doteraz sa majiteľom nepodarilo vybaviť nič k ich spokojnosti, v súčasnosti im svitá aspoň malá nádej. Ministerstvo životného prostredia si ako jednu z dvadsiatich priorít stanovilo aj vyplácanie majetkovej ujmy tým majiteľom pozemkov, ktorí si na nich nemôžu uplatňovať vlastnícke právo. Práve do tejto skupiny spadajú aj „majitelia Roháčov” zo Zemianskej Dediny. „Výška ujmy by sa mala údajne vyplácať, samozrejme, ak to prejde, podľa toho, v akom stupni ochrany sa pozemky nachádzajú. My sme v tom najvyššom. Pochybujem však, že to schvália, pretože o podobnom návrhu sa hovorilo už dávno,” dodáva nie veľmi optimisticky E. Žuffa. O optimizmus ho pripravuje každodenný pohľad na to, že hoci sú majiteľmi oblasti, ktorá je v Roháčoch každoročne navštevovaná tisíckami domácich i zahraničných turistov, oni tam nemajú žiadne právomoci...
O vyjadrenie sme požiadali aj Ministerstvo životného prostredia SR a vedenie Tatranského národného parku. Do uzávierky sme však ich stanovisko nedostali. O ich stanovisku k problému obyvateľov Zemianskej Dediny, prípadne o jeho možnom riešení budeme informovať v ďalšom čísle našich novín.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 197
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 636
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 233
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 17 566
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 087
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 760
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 339
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 292
  9. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 185
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 133
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Kompletné výsledky skríningového testovania stále nie sú k dispozícii.

Čísla prezentované samosprávami, ministerstvom aj premiérom Matovičom sú odlišné.

9 h
Na parkovisku pred železničným priecestím je skládka stavebného materiálu.

Sanácia brala si vyžaduje uzatvorenie cesty, dopravu riadi polícia, vozidlá púšťa v polhodinových intervaloch.

13 h
Ľadová stena z lezcom.

Stenu vytvorila partia nadšencov lezenia po ľade aj horách. Má dvanásť metrov, pre lezcov sa radí medzi tie najťažšie a ako mrzne jej vzhľad, sa tak každý deň mení.

26. jan
Miesto zadržania unukajúceho vodiča.

Vodič mal zobratý vodičák a už mal sedieť vo väzení.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

13 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

18 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Už ste čítali?