TVRDOŠÍN. Do slnečného rána, ktoré sľubovalo krásny jarný deň, sa zatúlal smútok. Zosobňoval ho muž sediaci pri prechode cez železničnú trať neďaleko firmy Panax. V posledný aprílový deň ho tu uvidel Sebastián, žiak tretie-ho ročníka Základnej školy M. Medveckej na Medvedzí. Niečo sa mu na mužovi nezdalo. Preto hneď utekal za svojou mamou, aby ju upozornil na podivného cudzieho pána pri koľajniciach. Sebastiánova mama, stredoškolská učiteľka Anna Schweinerová na prvý pohľad usúdila, že pri koľajniciach sedí človek v zložitom duševnom rozpoložení, ktorý potrebuje pomôcť. Preto sa rozhodla pre rozhovor. Svojou rozvahou a záujmom sa pokúsila vniknúť do jeho vnútra...
V trpezlivom rozhovore s neznámym si vypočula nešťastný životný príbeh. Bol to príbeh človeka, ktorý nemohol nájsť prácu, a tak sa so slzami v očiach rozhodoval pre jednoznačné a definitívne riešenie. Podával jej tašku hovoriac, že sú v nej všetky jeho veci. Zároveň Annu Schweinerovú požiadal, aby veci odovzdala, ak by sa niekto niekedy na neho spytoval...
Stredoškolská učiteľka sa nevzdávala. Chápavými slovami mu pripomenula rodinu a rozhovorila sa aj o následkoch jeho definitívneho riešenia pre jeho deti. Medzitým zavolala policajnú hliadku, ktorá prišla na miesto v priebehu troch minút. A tak obraz jedného jarného dňa na Orave, vďaka ľudskosti a ochote pomôcť slabšiemu, nezastrela čierňava tragédie...
