Článok pokračuje pod video reklamou
Jazdectvo bolo niekoľko rokov pod záštitou armádneho športu, pričom štát podporuje národné žrebčíny. Tradíciu teda jazdecký šport na Slovensku má. Nehovoriac, že z čias spoločného štátu sme mali možnosť zhliadnuť špičku v steeplechase na Veľkej Pardubickej, kde slovenské kone veľakrát dominujú. Po rokoch čakania sa zdá, že svitá na lepšie časy aj na Orave. Jozef Parigál so svojimi synmi a koňom Koljom je akousi vlajkovou loďou dostihového športu nášho regiónu. Šesťročný žrebec sedlaný žiakom (žiak – jazdecká hodnosť) Jozefom Parigálom mladším sa na nedávnych pretekoch o cenu Hendikep Bebravy v bratislavskom starom háji umiestnil na výbornom štvrtom mieste. Stávkari mu pritom veľké šance nedávali a to len kvôli tomu, že to bol jeho debut. Kolja je ustajnený v stajniach SOUP v Šali a venuje sa mu trénerský odborník Jozef Rosíval. Na tej istej škole študuje aj Jozef Parigál. O celkovej situácii v rámci rovinových dostihov a zážitkov nám porozprával samotný majiteľ Kolji – Jozef Parigál starší.
Na Orave ste pravdepodobne jediný, ktorý sa venuje rovinovým dostihom. Kedy vznikla myšlienka popasovania sa s dostihovým športom?
- Pôvodne som začal s vytrvalostnými koňmi. Neskôr to zaimponovalo mojim synom Jozefovi a Antonovi. Pred dvomi rokmi som sa s obidvoma synmi zúčastnil vytrvalostných pretekov, pričom sa umiestnili na treťom a štvrtom mieste v rámci Slovenska. Postupom času ich to chytilo ešte viac. Ja som vylepšoval podmienky tým, že som vystavil niekoľko stajní a začal som sa o danú problematiku čoraz viac zaujímať. Syn Jozef ma prekvapil, keď sa po ukončení základnej školy rozhodol ísť na SOUP do Šale a to kvôli práci s koňmi. Už v prvom ročníku sa ukázalo, že ho štúdium baví a nie je tam nasilu. Prvé tvrdé jazdecké skúsenosti získal na medzinárodných pretekoch žiakov v pražskej Chuchle, kde reprezentoval svoju školu a spomedzi všetkých spolužiakov bol najlepší.
Pre jazdcov sú stanovené jasné váhové limity. Neobávate sa vzhľadom k Jozefovmu mladému veku, že by mohol mať s týmto nekompromisným atribútom v budúcnosti problémy?
- Nemyslím si. Všetko nasvedčuje tomu, že je pre jazdecký šport „stvorený“. Potvrdili nám to nedávne preteky o cenu Hendikepu Bebravy v bratislavskom starom háji, kde sa postavil voči takým esám ako Jaroslav Línek, ktorý má za sebou cez 160 štartov. Celkovo sme skončili štvrtí, z čoho som bol sám prekvapený.
Rovinové dostihy sú o veľkých peniazoch a stávkach. V rámci olympijských hier sa jazdí parkúr, military a drezúra. Neuvažujete rozvinúť Jozefove jazdecké schopnosti aj v týchto disciplínach?
- Samozrejme, že nad tým uvažujeme. Môj druhý syn Anton bol trénerom vybraný na parkúr. Z Oravy sa zatiaľ podľa trénerových slov uchytili len oni, pričom viacero Oravcov túto školu navštevuje. Avšak len oni prejavili záujem o kone. Chlapci a kôň trénujú dennodenne. Zaujímavosťou je, že jedna z najbohatších nemeckých stajní si dala kone na výchovu do Šale, pričom si nemecký majiteľ všimol prácu oboch synov a ponúkol im zamestnanie v Nemecku. Veľa môžu naznačiť preteky Jarnej ceny kobýl, ktoré sa uskutočnia 11. mája, kde sa chceme takisto pokúsiť o pekný výsledok.
Vlastniť koňa nie je lacný špás. Hlavne pokiaľ je kôň pripravovaný na športové súťaženie.
- Lacný špás to rozhodne nie je. Chvalabohu, že sa mu venuje taký odborník ako tréner Jozef Rosíval. Sme však začínajúca stajňa. Ešte v priebehu dokončených pretekov v Bratislave nebolo viacerým jasné, ako je možné presadiť sa začiatočníkom v sedle. Stávkari nám nedávali prakticky žiadne šance. Po pretekoch sa hovorilo o dopingu, ale to nie je naša parketa.
